Čís. 6295.

Zákon v § 215 tr. zák. nežiada, aby nepravdivá výpoveď svedecká, prísahou potvrdená, bola v spore jedine rozhodujúca, ale žiada iba tol'ko, aby sa týkala podstatnej okolnosti.
Preto taký objektívne nepravdivý údaj svedkov nestáva sa netrestným ani vtedy, keď ho súd pri rozhodovaní veci nevzal v úvahu.
(Rozh. zo dňa 29. novembra 1938, Zm III 306/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanej zo zločinu krivého svedectva, zmätočnú sťažnosť obžalovanej zčasti odmietol, zčasti zaimietol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu ohlásila obžalovaná A. zmätočnú sťažnosť na základe § 385, čís. 1 a) tr. p. Uplatňujúc tento dôvod zmätočnosti namieta obžalovaná, že vrchný súd sa mýlil, keď ju uznal vinnou zločinom krivého svedectva podl'a § 215 tr. z., lebo vraj ani po objektívnej ani po subjektívnej stránke nie sú dané náležitosti tohoto trestného činu.
Obžalovaná namieta, že inkriminovaná výpoveď, učinená ňou v civilnom spore, sa nevzťahovala na podstatnú okolnosť veci, lebo podstatnou okolnosťou civilného sporu bolo jedine to, že poškodená P. prevzala od nej obchod a následkom toho podl'a § 1 zák. čl. 57:1908 o prevode obchodného závodu bola zodpovedná za záväzky prevoditel'a, ktoré v dobe prevzatia znala alebo o nich pri pečlivosti riadneho obchodníka zvedieť mohla. Odvolací súd v civilnom spore sa však postavil jedine na to právne stanovisko, že P. nešetrila ustanovenia cit. zákona pri prevzatí obchodu a preto je zodpovedná za predmetnú dlžobu, i keď v tejto dobe prevzatia obchodu o nej nevedela, takže poškodená aj v tom prípade by vraj prehrala civilný spor, keby obžalovaná bola pod prísahou svedčila, že poškodená o predmetnej dlžobe vôbec nevedela a že obžalovaná sa jej o nej vôbec nezmienila.
Námietka obžalovanej je bezpodstatná.
Obžalovaná súc vypočutá ako svedkyňa v civilnom spore, vedenom u okresného súdu v B. . . . O-om proti P. o 681 Kč 60 h, proti pravde pod prísahou udala, že hlásila P-ovej, t. j. žalovanej strane, pri odpredaju svojho obchodu tejto, že je ona (obžalovaná) dlžná O. (žalobcovi) výše 600 Kč. Touto svojou výpoveďou však obžalovaná potvrdila, že poškodená P., ktorá od nej obchod kupila, vedela o jestvovaní pohl'adávky O., tedy už na základie tejto výpovedi — v prípade jej pravdivosti — by bola poškodená zodpovedná v smysle § 1 cit. zákona prevzatím obchodu za pohl'adávku O. Údaj obžalovanej, učinený ňou ako svedkyňou v civilnom spore, sa týkal preto podstatnej okolnosti veci. Okolnosť, že rozhodujúci súd v civilnom spore krivú výpoveď obžalovanej pri rozhodovaní nevzal v úvahu a že žaloba bola neodvisle od výpovedi obžalovanej z iného dôvodu úspěšná, nečiní ešte objektívne nepravdivý údaj obžalovanej netrestným, ako to vrchný súd správne dovodil, lebo zákon podl'a svojko slovného znenia nežiada, aby nepravdivá výpoveď svedecká, prísahou potvrdená, bola jedine vo spore rozhodujúca, ale iba tol'ko, aby sa týkala podstatnej okolnosti.
Podl'a zistenia odvolacieho súdu obžalovaná pri podpise smluvy o predaju obchodu výslovne prehlásila, že v obchode žiadne dlžoby nemá, a nehovorila o tom, že dlhuje O-ovi asi 600 Kč, keď však cez to v civilnom spore pod prísahou svedčila, že pri odpredaju svojho obchodu sdelila P., že dlhuje O-ovi výše 600 Kč, bola si aj vedomá toho, že táto výpoveď nie je pravdivá a že sa týká podstatnej okolnosti veci, z čoho i plynie, že falošnú výpoveď učinila úmyselne. Je tu preto daná aj po subjektívnej stránke skutková podstata zločinu krivého svedectva podl'a § 215 tr. z. Bola preto táto bezzákladná časť zmätočnej sťažnosti v smysle § 36, odst. 1 por. nov. zamietnutá.

Citace:

Čís. 6295. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 418-419.