NPD documents search: Váž. tr., 14 (1932)

Čís. 154 dis.

Disciplinárneho prečinu podľa § 68 b) zák. čl. XXXIV:1874 dopúšťa sa advokát, ktorý zaviaže sa vykonať určité práce, dá si vopred za ne zaplatiť, nevykoná ich však a prez to uistí klienta, že »je všetko v poriadku«.
(Rozh. z 21. novembra 1932, Ds III 28/32.)
Disciplinárny súd prvej stolice uznal advokáta dr. O. vinným z disciplinárneho previnenia, kvalifikovaného podľa § 68 lit. b) zák. čl. XXXIV:1874, ktoré spáchal tým, že medzi dlžníkmi P. S. a spol. a veriteľom A. S. vystavil úpis na 52000 Kč pôžičky a mal vykonať všetky advokátske práce s tým súvisiace, i intabuláciu v to rátajúc, ale okrem vystavenia úpisu inšie neurobil, útraty však si porátal tak, ako by aj intabuláciu bol spravil, a útraty tieto od dlžníkov vybral.
Obvinený advokát sa odvolal proti tomuto rozsudku.
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov potvrdil napadnutý rozsudok.
Dôvody:
Odvolateľ označuje za nesprávne zistenie napadnutého rozsudku, že dostal odmenu od S., a záver, že stojí v nejakom právnom pomere s S., a snaží sa vyvodiť z toho svoju nevinu. Odvolaniu neľze priznať oprávnenie. Odvolateľ si nevšíma, že bol uznaný vinným, že, vypracovavši úpis o pôžičke 52000 Kč medzi P. S. a spol. a A. S., zaviazal sa vykonať všetky ďalšie práce s tým súvisiace, rátajúc k tomu aj intabuláciu, že si dal zaplatiť útraty týchto ďalších prác, že však ich nevykonal. Disciplinárny súd kvalifikoval tento čin obvineného za disciplinárny prečin podľa § 68 lit. b) zák. čl. XXXIV:1874, súc zrejme tej mienky, že obvinený týmto svojím chovaním poškodil česť a dôstojnosť advokátskeho sboru a tým sa stal nehodným úcty a dôvery. Pri uvažovaní, či ide o tento prečin, je ľahostajné, v akom pomere bol obvinený advokát k jednotlivým stranám. Poškodenie cti a dôstojnosti advokátskeho sboru mohlo iste nastať za bársakého jeho pomeru k stranám. Netreba tedy preskúmať, či shora uvedené stanovisko odvolateľovo srovnáva sa so skutočnosťou. Uváži-li sa, že disciplinárny súd výslovne zistil, že, keď veriteľ S. dochádzal k obvinenému sa informovať a súriť intabulačné usnesenie, obvinený ho proti pravde uisťoval, že je všetko v poriadku, netreba ďalšieho dokazovania o tom, že obvinený, davši si vopred zaplatiť práce, ktoré nevykonal, a falošne informujúc stranu, ktorej poverenie ani sa nepokúša odtajiť, preto, aby zakryl svoje konanie, previnil sa týmto postupom tak, ako ustanovuje § 68 lit. b) cit. zák. čl. Disciplinárny súd ho tedy právom uznal vinným z tohoto disciplinárneho prečinu.

Citace:

č. 154 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 423-424.