Čís. 15271.Uplatňovanie nároku na náhradu škody, vyvodzovaného z konania, ktorého sa dopustil zamestnavateľ po skončení služebného pomeru, nepatrí pred pracovný súd. (Rozh. z 9. juna 1936, Rv III 344/36.) Žalobkyňa domáhala sa u pracovného súdu žalobou, podanou na svojich bývalých zamiestnavateľov: I.—II. žalovaných náhrady škody, ktorú údajne utrpela tým konáním žalovaných, že I. žalovaný napísal dňa 17. júna 1935 v liste II. žalovanému o odbornej spôsobilosti žalob- kyne nepravdivé a jej nepriaznivé veci a že II. žalovaný tento list, žalobkyňu vážne diskreditujúci, rozširoval medzi zamestnavateľmi dotyčného pracovného odvetvia. Ďalší žalobný prednes žalobkyňa v odvolacom pokračovaní odvolala. Podľa prednesu žaloby bola žalobkyňa zamestnaná u I. žalovaného do 30. apríla 1935 a potom u II. žalovaného, kde vystúpila z práce dňa 14. juna 1935. Oba nižšie súdy spor meritórne prejednaly a žalobu zamietly, Najvyšší súd ich rozsudky zbavil účinnosti a spor zastavil. Dôvody: Žalobkyňa predniesla v žalobě, že zo zamestnania u II. žalovaného odišla dňa 14. juna 1935 a viac sa nevrátila. Zanikol tedy služebný pomer medzi žalobkyňou a II. žalovaným dňom 14. júna 1935. Podľa nesporne zisteného skutkového stavu zaslal I. žalovaný II. žalovanému list, na ktorý zakladá žalobkyňa žalobný nárok proti prv menovanému, dňa 17. júna 1935. Tento list nemá náležitostí potvrdenia o zamestnaní, uvedených v § 44 zák. čís. 154/1934 Sb. z. a n., lebo nebol vydaný zamestnanci, nemá potvrdenia o dobe a spôsobe zamestnania, a ani nie je písaný tým cieľom, aby nahradil potvrdenie o zamestnaní, ktoré sa vydává zamestnancovi, aby sa ním mohol kedykoľvek a proti komukoľvek vykázať, najmä, aby sa ním mohol vykázať zamestnavateľom pri hľadaní miesta, keďže bol písaný zamestnavateľovi, s ktorým žalobkyňa krátko predtým zamestnanecký pomer zrušila. Je preto správne rozhodnutie odvolacieho súdu, že tento dopis nie je potvrdením o zamestnaní, vydaným podľa § 44 zák. čís. 154/1934 Sb. z. a n., ani ho nenahradzuje. Rozhodnutia Najvyššieho súdu uveřejněného v Sb. n. s. pod čís. 2195 na súdený prípad nemožno použiť, lebo tam išlo o informačný list zaslaný bývalým zamestnavateľom novému zamestnavateľovi, u ktorého sa zamestnanec uchádzal o miesto. V súdenom prípade však ide o informačný list, zaslaný I. žalovaným II. žalovanému po tom, keď služebný pomer žailobkyne s týmto bol zrušený. Spory, ktoré vznikly z konání po zrušení služebného pomeru, nepatria do (vecnej) príslušnosti pracovných súdov, lebo táto príslušnos je daná podľa § 1 zák. čís. 131/1931 Sb. z. a n. len pre spory, vzniklé zo služebného pomeru založeného smluvou súkromoprávnou, tedy spory, ktorých skutkový základ vznikol za trvania služebného pomeru. Proti II. žalovanému vzniesla žalobkyňa žalobu na tom základe, že II. žalovaný list zo dňa 17. júna 1935 rozšiřoval medzi bratislavskými zamestnavateľmi toho istého pracovného odvetvia a že okrem toho podával o nej v dobe trvania služebného pomeru nepriaznivé a nepravdivé posudky. Na pojednávaní, konanom pred odvolacím súdom dňa 9. januára 1936, prejavil zástupca žalobkyne na výslovnú otázku súdu, v čom spatruje škodu, ktorej náhradu žiada, že vidí škodu výlučne v tom, že žalobkyňa bola rozširováním listu v Bratislavě a na celom Slovensku znemožnená. Týmto prejavom obmedzila žalobkyňa základ žaloby proti II. žalovanému len na rozširovanie dopisu a upustila od žalobného ná- roku na základe rozširovania nepravdivých a nepriaznivých zpráv za trvania služobného pomeru. Uplatňuje tedy žalobkyňa aj proti II. žalovanému žalobný nárok vzniklý z konania tohoto po zrušení služebného pomeru, nie je tedy ani pre tento spor pracovný sud príslušný. Príslušnosť pracovného súdu je výlučná. Ide tedy o sporu prekážajúcu okolnosť bodu 1 § 180 Osp., ktorej si všímá dovolací súd z úradnej povinnosti, a bolo preto učinené opatrenia ako sa stalo.