Č. 4169.

Domovské právo (Slovensko): 1. Predpis § 2 zák. z 5. decembra 1896 č. 222 r. z. platí aj na Slovensku. — 2. Dobu, ktorú vdova po čas trvání manželstva ztrávila v obci pobytu manželova treba započítať do desaťročnej lehoty dľa § 2 cit. zák.
(Nález zo dňa 29. novembra 1924 č. 20996).
Vec: Mesto Rimavská Sobota proti župnému úradu vo Zvoleni stran domovského práva Rozalie F.
Výrok: Sťažnosť zamietá sa ako neopodstatnená.
Dôvody: Župný úrad vo Zvolene rozhodnutím z 1. augusta 1923 vo sporu vzniklom medzi dvema obcami ohladne príslušnosti domovskej Rozalie F. rod. B. (§ 18 zák. čl. XXII : 1886) ustálil domovské právo tejto do Rimavskej Soboty, lebo úradne sa ustálilo, že od r. 1899 stále a dobrovolné bydlí v Rim. Sobote a dla zásadného stanoviska nss-u ta doba, ktorú manželka v stave manželskom pri boku manžela do zaniknutia manželstva stráví, za dobrovolný a za taky pobyt sa považuje, ktorý sa pripočítá do desaťročnej lehoty v tom páde, jestli vdova samostatne a vnúteným prijatím chce si domovské právo nadobudnuť v tej obci, v ktorej sa do zaniknutia sňatku so svojim manželom zdržovala; zároveň bola obec Rim. Sobota vyzvaná, aby predložila ex offo vystavený domovský list.
O sťažnosti, napadajúcej toto rozhodnutie, uvažoval nss takto:
Ako zo spisov administrativných a súdu predostretých patrno, žije Rozalie F. od r. 1899 v Rim. Sobote, kam se vydala za Jana F.; manžel její zomrel v r. 1914, aniž si bol nadobudnul domovského práva v Rim. Sobote.
Okresný úrad v R. S. vo smysle §u 18 zák. čl. XXII : 1886 ustálil domovské právo Rozalie F. v Rim. Sobote v základe § 10 zák. čl. XXII : 1886 — k odvolaniu sťažujúceho si mesta bolo vydané výše uvedené rozhodnutie, ktoré sťažnosť napadá uplatňujúc, že v základe § 10 zák. čl. XXII : 1886 nenadobudnula Rozalie F. ani její manžel Jan F. domovského práva v obci, kedže neprispievali k ťarchom obce, ale nenadobudnula právo domovské ani Rozalie F. dľa § 2 nov. zák. č. 222 : 1896 nebo od r. 1914, kedy ovdovela, neuplynula do doby rozhodnutia obce ešte 10 ročná lehota pobytu vyžadovaného cit. §om 2.
Pokial ide o sťažnosťou uplatňované námietky ohladne § 10 zák. čl. XXII : 1886, sú námietky ony neprípustné, lebo nss prezkúmává iba výrok poslednej adm. stolice a župný úrad neustálil domovskou príslušnosť Rozalie F. v základe cit. § 10.
Zbývá nss-u zaoberať sa iba jedinou námietkou sťažnosti, t. j. že doba v manželství strávená nemá sa započítati vdove do desatročného pobytu vyžadovaného §om 2 zák. č. 222/1896.
Dľa § 2 zák. z 5. decembra 1896 č. 222 r. z. — ktorý platí dľa § 13 úst. zák. z 9. aprila 1920 č. 236 Sb. aj na Slovensku — nemôže byť od obce pobytu odoprené prijatie do sväzku domovského tomu občanu štátnému, ktorí po dosaženej svéprávnosti po desať rokov dobrovolne a nepretržite v obci sa zdržoval. Druhý odst. cit. § 2. stanoví, že keď dotyčná osoba počala sa zdržovati za okolností, které vylučujú pobyt dobrovolný, desaťročná lehota počíná bežat iba dňom, ktorého tieto okolnosti prestaly.
Sťažnosť priznává, že nepretržitý desaťročný pobyt na strane Rozalie F. bol, ale uplatňuje iba námietku, opierajúcu sa o cit. 2. odst. § 2, že pobyt Rozalie F. do smrti manžela jejho, t. j. do r. 1914 nebol dobrovolný, kedže bývala s mužom společne a od smrti manžela ešte desaťročný pobyt do doby rozhodnutia, t. j. do r. 1923 nebol dovršený.
Nss nesdieli tento náhlad sťažnosti. Je pravda, že manželka je povinna sledovati manžela do miesta jeho pobytu a že toto je zároveň miestom pobytu manželky, pokial trvá sväzok manželský. To znamená ale iba toľko, že manželka po čas trvania manželského sväzku nemôže samostatne nadobudnuť domovskú príslušnosť, neznamená však, že by pobyt jej v obci, kde bývá manžel tejže, bol nedobrovolný vo smysle cit. 2 odst. § 2. Volba bydliska manželom je iba motivom pre rozhodnutie manželky, bývať v tejže obci a nemôže sa jej odoprieť, aby podmienky nabytia domovskej príslušnosti posúdené boly v základe osobných pomerov jejich. Kedže ale pobyt manželky v obci, kde bývala za trvania sväzku manželského s manželom, treba považovať za dobrovolný — je námietka sťažnosti, tvrdiaca opak, neopodstatnená a bola preto sťažnosť zamietnutá.

Citace:

č. 4169. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 6/2, s. 906-907.