NPD documents search: Váž. tr., 14 (1932)

Čís. 4484.

Ustanovenie § 387 odst. I. tr. p. vzťahuje sa len na rozsudok dotyčne onoho obžalovaného, ktorý sa odvolal, alebo dotyčne ktorého sa odvolal žalobca, a nedáva odvolaciemu sudu možnosť napraviť všetky vady rozsudku prvej stolice, ktoré zakladajú v neprospech ktoréhokoľvek obžalovaného niektorý dôvod zmätočnosti, ktorého treba dbať podľa §§ 384 odst. V., 385 odst. II. tr p. z úradnej povinnosti, jestli okolnosť, tvoriaci dôvod zmätočnosti, nevyskytuje sa u žiadneho z obžalovaných, ktorí sa odvolali, alebo dotyčne ktorých sa odvolal žalobca.
(Rozh. z 5. októbra 1932, Zm III 365/32.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. K. a spol., obžalovaným pre zločin krádeže a j., na základe verejného pojednávania o opravnom prostriedku generálneho prokurátora podľa § 441 tr. p. takto sa usniesol: Opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p., sa vyhovuje a vyslovuje sa, že pravoplatným rozsudkom vrchného sudu v Bratislave zo dňa 16. júna 1932, č. j. To I 149/32 — 90 — pokiaľ ním bol dotyčne obžalovaného O. D. z dôvodu zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 b) tr. p. zrušený rozsudok sudu prvej stolice čo do kvalifkácie trestného činu tohoto obžalovaného podľa § 338 tr. zák. a v dôsledku toho aj čo do trestu — bol porušený zákon v ustanovení § 387-I. a IV. odst. tr. p. Rozhodnutie toto nemá pre strany účinku. Dôvody:
Rozsudkom krajského súdu v Ružomberku zo dňa 16. februára 1932 č. j. Tk V 262/31-75 bol obžalovaný O. D. uznaný vinným zločinom krádeže podľa §§ 333 a 338 tr. zák. a § 48 tr. nov. (v znění § 1 zák. čís. 31/1929 Sb. z. a n.) a odsúdený podľa 2. sadzby I. odseku § 49 tr. nov. (v znění § 1 zák. čís. 31/1929) s použitím § 92 tr. zák. do žalára na 10 mesiacov ako k trestu hlavnému a k príslušným trestom vedľajším. Po vynesení tohoto rozsudku osvedčil sa podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný O. D., že »je spokojný« a štátny zástupca, že »ohľadne obžalovaného O. D. je s rozsudkem spokojný«. Týmto osvedčením vzdali sa tak verejný žalobca ako aj obžalovaný práva odvolania a krajský súd vyhlásil preto usnesenie, že rozsudok dotyčne obžalovaného O. D. je pravoplatný a vykonateľný (§ 494-II tr. p.). Spisy boly potom predložené vrchnému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu následkom odvolaní, podaných obžalovanými J. K. a S. B. ako aj štátnym zástupcom v neprospech týchto dvoch obžalovaných. Po odvolacom hlavnom pojednávaní, vyniesol vrchný súd v Bratislave rozsudok, ktorým — okrem iných zmien — zrušil rozsudok prvej stolice z dôvodu vecnej zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 b) tr. p. z úradnej povinnosti, čo do kvalifikácie trestného činu obžalovaného O. D. podľa § 338 tr. zák., túto kvalifikáciu pominul, zrušil následkom toho prvý rozsudok aj vo výroku o treste a odsúdil obžalovaného O. D. na základe § 49 odst. I. vety 1. tr. nov. s použitím § 91 tr. zák. do žalára v trvaní 8 mesiacov ako k trestu hlavnému a k príslušným trestom vedľajším. V dôvodoch svojho rozsudku zisťuje vrchný súd, že obžalovaný O. D. bol raz odsúdený pre prečin bezprávneho privlastnenia podľa § 365 tr. zák. a iba raz pre prečin krádeže podľa § 333 tr. zák., takže kvalifikácia podľa § 338 tr. zák., nie je daná, a keď súd prvej stolice napriek tomu ju vyslovil, zavinil na škodu obžalovaného dôvod vecnej zmätočnosti podľa § 385 čís. I. b) tr. p., pre ktorý bolo treba z povinnosti úradnej rozsudok prvého súdu čo do tejto kvalifikácie zrušiť a ju pominúť.
Hoci toto rozhodnutie vrchného súdu neľze označiť za mylné čo do jeho merita, je mylné po formálnej stránke, lebo vrchný súd k takému rozhodnutiu nebol oprávnený a prekročil ním obor svojej pôsobnosti. Podľa ustanovenia § 387-I. tr. p. obmedzuje sa preskúmanie rozsudku prvej stolice odvolacím súdom len na to opatrenie rozsudku, ktoré bere odvolanie v odpor, vynímajúc prípady zmätočnosti, ktoré treba brať v úvahu z úradnej povinnosti (§ 384-V. a § 385-II. tr. p.). Toto ustanovenie neľze vykladať tak, ako by odvolací súd bol povinný — a oprávnený — z úradnej povinnosti napraviť všetky vady rozsudku prvej stolice, ktoré zakladajú v neprospech ktoréhokoľvek obžalovaného niektorý dôvod zmätočnosti, ktorého treba podľa § 384-V. a § 385-II. tr. p. dbať z úradnej povinnosti, ale vzťahuje sa len na rozsudok dotyčne toho obžalovaného, ktorý sa odvolal. Plynie to zrejme z ustanovenia § 387-IV. tr. p., podľa ktorého len na základe okolnosti, prospešnej pre obžalovaného, ktorý sa odvoláva, vyskytuje-li sa ona aj dotyčne iného obžalovaného, môže byť zrušený rozsudok aj v prospech onoho druhého obžalovaného, hoci tento odvolania nepoužil. Je-li preto rozsudok dotyčne obžalovaného, ktorý sa vôbec neodvolal a dotyčne ktorého sa neodvolal ani žalobca (§ 387-II. tr. p.) postihnutý zmätočnosťou, ktorej treba ináč dbať z úradnej povinnosti, avšak okolnosť, ktorá tuto zmätočnosť tvorí, nevyskytuje sa u žiadneho z obžalovaných, ktorí odvolanie podali, alebo dotyčne ktorých podal odvolanie žalobca, nemôže odvolací súd učiniť nápravu, lebo rozsudok ten je pravoplatný a prípad § 387-IV. tr. p. nie je daný. V prípadoch takých mohol by omyl súdu prvej stolice napraviť len najvyšší súd na základe zmätočnej sťažnosti pre zachovanie právnej jednotnosti, podanej podľa § 441 tr. p. generálnou prokuratúrou. V súdenom prípade sa dôvod zmätočnosti, zistený vrchným súdom dotyčne pravoplatné odsúdeného O. D., nevyskytol u žiadneho z obžalovaných, ktorí odvolanie podali, takže tu nebol prípad § 387-IV. tr. p. Zrušil-li teda vrchný súd rozsudok dotyčne O. D. z úradnej povinnosti, porušil zákon v ustanovení § 387-I. a IV. tr. p. Bolo preto treba vyhoveť opravnému prostriedku pre zachovanie zákona, podanému generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p. a vytýkajúcemu toto porušenie zákona. Rozhodnutie toto nemá účinku pre strany, lebo porušenie zákona sa nestalo v neprospech obžalovaného.

Citace:

Čís. 4484. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 223-225.