Čís. 14943.
Kto nadobudol podla § 3 zákona o zrušení sverenstva č. 179/1924 Sb. z. a n. majetok driev sverenský po fíduciárovi ako najbližší čakatel, nie je povinný trpeť exekúciu, vedenú na tento majetok pre dlhy zemřelého fiduciára na daniach a sociálnydí príspevkoch.
(Rozh. zo 7. februára 1936, Rv III 1059/35.)
Žalované strany: čs. erár a okresná nemocenská poisťovňa v B. zabavily pre nedoplatky, ktoré mal zomr. Dr. Michal E. na daniach a poisťovacích prispevkoch, rozne hnuteľnosti. Žalobník nezl. Karol E. domáhal sa žalobou uvornenia týchto hnutelností zo zabavenia na tom základe, že hnutelnosti patria k bývalému sverenskému majetku, ktorý mal dlžník Dr. Míchal E. len v držaní ako fiduciár s obmedzením fiduídiárnou substitúciou v prospěch najbližšeho čakateťa, ktorým bol žalobník, a nemože byť preto pre dlhy Dra Miíchala E. zabavené. Súd prvej stolice žalobě vyhověl, odvolací súd ju zamietol z týchto dovodov: Žalobník tvrdí a nie je vyvrátené, resp. je dokázané, že v době, keď nadobudol účinnost zákon zo dňa 3. júla 1924 čís. 179 Sb. z. a n., t. j. 14. novemibra 1924, bol držiterom sverenského majetku Dr. Michal E. a prvým čakatelom bol otec terajšieho žalobníka st. Karol E., ako aj to, že v lehote, stanovenej v § 2 zák. čís. 179/1924 Sb. z. a n., totiž do 6 mesiacov od účinnosti zákona, sa nestala dohoda medzi držiterom fideikomisu a čakatermi, že k dohodě o nástupníctve došlo až v r. 1928, ktorú dohodu vzal na vedomie krajský súd v B. usnesením z 9. februrára 1931, ďalej, že vlastníkom bývalého sverenského majetku stal sa terajší žalobník — na základe usnesenia okreného súdu v B. ako sudu pozostalostného — po zomr. Dr. Michalovi E., 'ktorý zomrel 25. decemibra 1923, a to ako nástupca v právě svojho otca, ktorý zomrel dňa 6. juna 1931. Za tohoto stavu nebol žalobník v čase, keď bola vykonaná váčšina zabaveni, jeho žalobou napadnutých, vobec čakatelom fidieikomisu, ku ktorému všetky zabavené predmety podla žaloby patria, lebo nestala sa v lehote § 2 zákona č. 179/1924 Sb. z. a n. medzi tehdajším držiteťom a čakatelmi dohoda tam spomienutá a v dósledku toho stal sa podla § 3 cit. zák. vlastníkom majetku v postavení fiduciára posledný vtedajší jeho držiteľ Dr. Michal E. a jediným čakatelom s postavením fiduciárneho substituta vtedy žijúci a podla obvodinej zakladacej listiny ako prvý čakateľ určený st. Karol E., otec terajšieho žalobníka, žalobník tým přestal byť vobec čakaterom podla kogentného předpisu § 5 cit. zák. Na věci nemohla nič zmeniť dodatoéná dohoda z r. 1928, lebo tá s ohradoim na znenie §§ 2 a 3 zák. čís. 179/1924 Sb. z. a n. je bezúčinná a nemohla sa ani dodatočne stať účinnou tým, že ju vzal súd na vedomie. Žalobník stal sa sice vlastníkom bývalého sverenského majetku, ale až na základe usnesenia pozostalostného súdu zo 7. júna 1934, keď mu z pozostalosti po Michalovi E. bol tento majetok odovzdaný za súhlasu testamentárnej dědičky. Keďže v čase smrti Dra Michala E. nebol už prvý čakateľ, ktorý sa v smysle § 3 cit. zák. stal fiďeikomisárným substitútom, na živé, bol bývalý sverenský majetok neobmedzeným vlastníctvom zomrelého Dra Michala E., lebo odpadnutím sverenského substitúta stává sa substitúcia bezúčinnou. Nadobudol tedy žalobník bývalý sverenský majetok ako dedič po Dr. Michalovi E. z jeho pozostalosti a je čo do tohoto majetku jeho univerzálnym nástupcom, ktorý je zodpovědný aj za dlhy. Tento majetok obťažujú tedý aj dlhy daňové a příspěvky nemocenského poistenia, ktoré na majetku boly exekučne zaistené. Nie je preto odóvodnená žaloba ani pokial napáda záložné exekučné právo, nadobudnuté II. žalovanou stranou až po smrti Dra Michala E., lebo osoba, ktorá po zákone zodpovedá za dlžné příspěvky poisťovacie — ktoré podla § 173 zákona zo dna 9. októbra 1924, č. 221 Sb. z. a n. požívajú rovnakej ochrany ako veřejné dané —, nemóže s úspechom podať excindační žalobu, keď sa zabavenie stalo za dlh jej spoluručitela, resp. právného predchodcu. Poneváč žaloba domáhá sa uvolnenia zabavených věci jednak na tom' základe, že zabavenia porušujú čakatelské práva žalobníka, čo platí o zabaveniach vykonaných za života Dra Michala E., jednak na tom základe, že zabavenia porušujú vlastnické nároky žalobníka, ktorých nadobudol — ako bolo spomenuté — ako dědič po Dr. Michalovi E., čo platí o zabaveniach vykonaných po smrti Dra Michala E., také porušenie nie je však dané dotyčné prvých věcí, lebo v čase ich zabavenia žalobníkom čakaterom fideikomisu nebol, dotyčné druhých věcí preto,, lebo za dlhy exekučne zaistené ručí žalobník ako dědič, bolo třeba žalobu zamietnuť ako bezzákladnú a vyhoveť odóvodnenému odvolaniiu oboch žalovaných stráň.
Najvyšší súd dovolacej žiadosti vyhověl, rozsudok odvolacieho súdu změnil a obnovil rozsudok súdu prvej stolice, žalobě vyhovujúci. Dóvody: Otázku, či žalobník nezl. Kami E. stal sa vlastníkom kedysi fideikomisného majetku ako dědič Dra Michala E. alebo ako čakatel’, riešil Najvyšší súd už usnesením zo dňa 31. októbra 1935 č. j. R III 370/35,1) a nie sú dané v tomto spore ani skutočnosti, ani právně dóvody, z ktorých by pre tento spor vyplývalo odchylné riešenie.
Najvyšší súd len uvádza, že dohoda z roku' 1928 nemá pri riešení, tejto otázky praktického významu, lebo vyjadřuje len práva, ktoré by žalobníkovi ako čakaterovi beztak prislúchaly podra § 3 zák. čís. 179/24 Sb. z. a n.
Mylné právně posúdenie odvolacieho súdu je zaviněné jeho názorom, že pre otázku, kto je prvým čakatelom, je rozhodný deň účinnosti zákona čís. 179/24 Sb. z. a n.; majetok fiduciára, ktorými bol Dr. Michal E., bol však obmedzený sverenským nástupníctvom v prospěch prvého čakatela, ktorý bol živý už v deň účinnosti zákona čís. 179/24 Sb. z. a n. a ktorý bol podFa zriaďovacej listiny, pokial sa týká podla § 3 cit. zák., povolaný k nástupníctvU' vo sverenstve v čase nápadu.
Čas nápadu je 25. decemiber 1933, a tohoto dňa bol prvým čakatelom žalobník, pretože bol v deň účinnosti citovaného zákona už zrodený a jeho otec sa 25. decembra 193.3 nedožil.
Žalobník tedy, keďže nie je dedičom Dr. Michala E., nie je povinný trpeť exekúciu, porušujúcu jeho práva čakatelské a po smrti Dra Michala E. právo vlastnické, a takýmto porušením jeho práv je exekúcia vedená na podstatu hnutelností, ktoré boly podla zistenia súčiastkou fideikomisárneho majetku.
Žalovaná strana okresná nemocenská poisťovňa proti žalobě namleta, že žalobník je jej dlžníkom na základe § 171 zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. a ako dlžník sa nemdže právom brániť proti exekúcii. Otázka, či žalovaný je povinný platiť dávky, nezaplatené Drom Michalom E. podla § 171 zák. č. 221/1924, nemóže byť — súc sporná — riešená v tomto spore a bolo vecou žalovanej, aby si vymohla příslušnou cestou exekučný titul, zavázujúci žalobníka ako ručitela za dlžné platy Dra Michala E., a aby na jeho základe viedla exekúciu priamo proti samému žalobníkovi.
V tomto spore ide o to, či žalobník je povinný trpeť exekúciu na základe exekučného titulu, vydaného proti Drovi Michalovi E.
Žalované strany tiež sa neprávom dovolávajú ustanovenia § 173 zák. č. 221/24 Sb. z. a n. I keby išlo o pohladávky, ktoré majú prednostné právo nedoplatkov daní a dávok veřejných, niet tu predmetu, na ktorý by sa toto. privilegované právo vztahovalo, lebo boly zabavené len věci hniutelné. Prednesom, že zabavené predmety sú príslušenstvom nehnutelností, zaťahujú žalované strany do sporu otázku do něho nenáležiacu, lebo v ňom má byť ríešené, či si právom vymohly exekučné záložné právo na také predmety, ktoré podla exekúcie vykonanej nimi Samými vyhlásily za hnutelnosti. Ak sú zabavené predmety příslušenstvom nehnuternosti, je samostatná mobilárna exekúcia na ne nepřípustná, a žalovaná strana má možnosť, aby dosiahla ich speňaženia poradom reálnej exekúcie, o akú však v tomto spore nejde.
Ustanovenia §§ 12 a 14 zák. čl. 179/24 Sb. z. a n. sa na predmet sporu nevzťahuijú, lebo nejde v ňorn, ani o dlhy kontrahované před účinnosťou' citovaného zákona ani o otázku vyrovnania nárokov medzi majetkom allódnym a fideikomisným'.
Z týchto ddvodov bolo dovolacej žiadosti vo' věci samej vyhovené, rozsudok odvolacieho sudu změněný a obnovený rozsudok sudu prvého.

1. Úr. sb. 2279.*