NPD documents search: Váž. tr., 8 (1926)

Čís. 5172.

Beztrestnosť vydierania, spáchaného v cudzine na osobe, ktorá učinila v tuzemsku na pachateľa trestné oznámenie pre neplatenie súdne nevymáhateľnej pohľadávky (turpis causa).
(Rozh. zo dňa 3. januára 1935, Zm IV 180/34.)
Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti J. S., obžalovanému zo zločinu podvodu atď., a na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného vyniesol tento rozsudok: Najvyšší súd vyhovuje zmätočnej sťažnosti z dôvodu zmätočnosti označeného v § 385, č. 1. a) tr. p. a zrušuje rozsudky oboch súdov nižších stolíc, nakoľko obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu pokusu vydierania podľa §§ 65 a 350 tr. zák. a na základe § 326, č. 1 tr. p. oslobodzuje obžalovaného J. S. od ťarchy a následkov tejto časti obžaloby.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu podal zmätočnú sťažnosť obžalovaný zrejme v smysle § 385, č. 1. a) tr. p. z toho dôvodu, že omylne bol za vinného uznaný z prečinu pokusu vydierania, lebo hľadiac na to, že nemal úmyslu zadovážiť si majetkový prospech, nespáchal trestný čin. Zmätočná sťažnosť je základná. Čin obžalovaného bol spáchaný v Berlíne, preto v smysle §§ 8 a 11 tr. zák. treba skúmať, či zakladá čin obžalovaného skutkovú podstatu pokusu vydierania aj podľa §§ 253 a 43 nemeckého tr. zák. Podľa § 253 nem. tr. zák. ku skutkovej podstate vydierania sa vyžaduje, aby úmysel páchateľa smeroval ku zadováženiu protiprávnej majetkovej výhody.
Podľa zistených skutočností poškodená poskytla obžalovanému 750 R. M. do odvážnej hry v herne v San Remu v Itálii a keď advokát poškodenej upozornil obžalovaného na túto jeho dlžobu, obžalovaný poslal poškodenej do Berlína dopis, v ktorom oznamuje, že nemôže vyhoveť svojej povinnosti, a v prípade, že poškodená nevezme zpäť trestné oznámenie, opisy dopisov poškodenej odovzdá konzulátu a advokátovi, pôvodné dopisy však jej rodičom, manželovi, prípadne aj svokrovi. Vrchný súd má za to, že obžalovanému išlo o zadováženie neoprávneného majetkového prospechu, lebo poškodená zrejme v úmyslu, aby dosiahla svoju pohľadávku, podala trestné oznámenie. Obžalovaný totiž uvedenú hrozbu učinil v úmysle, aby poškodená trestné oznámenie odvolala, aby na ňom pohľadávku tú nevymáhala, taktiež aby vyhnul sa ďalším nepríjemnostiam a útratám.
Najvyšší súd však nesdiela tento názor. Poneváč poškodená poskytla obžalovanému pôžičku na odvážnu hru v herne, tedy ku spáchaniu takého činu, ktorý — keby bol spáchaný v tuzemsku —, mal by byť kvalifikovaný za priestupok podľa § 88 tr. zák. o priest., preto nemala takého nároku proti obžalovanému, ktorý by mohla súdnou cestou uplatňovať (turpis causa). Neľze tedy mať za to, že úmyslom obžalovaného by bolo bývalo odstrašiť poškodenú od uplatňovania jej súdnou cestou nevymáhateľnej pohľadávky, naopak zo zistených skutočností plynie, že svojou vyhrážkou len to chcel docieliť obžalovaný, aby poškodená odstúpila od trestného oznámenia. Poneváč podanie tohoto oznámenia samo nemuselo mať za následok majetkovú škodu pre obžalovaného, lebo obžalovaný bol dodatočne pravoplatne sprostený obžaloby pre vylákanie rečenej pôžičky, obžalovaný tedy mohol byť toho presvedčenia, že je nevinný, preto neľze vyrieknuť, že jednal s tým úmyslom, aby si odstrašením poškodenej od trestného oznámenia zadovážil protiprávnu majetkovú výhodu. Neľze tedy kvalifikovať čin obžalovaného podľa § 253 nem. tr. zák. a hľadiac na §§ 8 a 11 tr. zák. netreba skúmať, či zakladá čin obžalovaného prečin pokusu podľa §§ 350 a 65 tr. z. slov. Poneváč čin bol spáchaný v cudzozemsku, a podľa § 13 tr. zák. o priest. priestupok spáchaný v cudzozemsku sa netresce, netreba sa zaoberať otázkou, či zakladá čin obžalovaného skutkovú podstatu priestupku útisku podľa § 1 a 2, odst. 1. zák. č. 309/21 sb. z. a nar. Je tu tedy dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1. a) tr. p. Preto najvyšší súd sprostil obžalovaného obžaloby.

Citace:

č. 5172. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 23-24.