NPD documents search: Všehrd, 16 (1935) - Prof. Dr. František Zeman: Jak čísti hospodářskou část československého časopisu?

Čís. 5157.

Kvalifikáciou trestného činu rozumie sa podriadenie trestného činu pod trestný zákon, vyslovenie, akého druhu trestného činu sa obžalovaný dopustil. Nepatří však ku kvalifikácii trestného činu otázka, či sa má stíhať z úradnej moci, či na zmocnenie, alebo na súkromný návrh.
(Rozh. zo dňa 13. decembra 1934, Zm IV 436/34.)
Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti J. C., obžalovanému z prečinu pomluvy tlačou, a na základe veřejného pojednávania následkom zmátočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupitelstva vyniesol tento rozsudok: Najvyšší súd vyhovuje zmátočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupiteistva, z dovodu zmatku podla § 385 č. 1 c) tr. p. zrušuje napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a uznává právom. Obžalovaný J. C. je vinný: prečinom pomluvy podla § 2 odst. 2 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n., ktorý tak spáchal, že »v čísle 4. roč. II. v K. tlačeného periodického časopisu »H.« zo dna 15. novembra 1932 uveřejnil článok, v ktorom před trefou osobou obsahom tlače uviedol o správě státnej porodnice a nemocnice v K. skutočnosti, uvedené vo výroku rozsudku prvostupňového sudu, ktoré by mohly vydať správu stát. porodnice a nemocnice v opovrženie, alebo snížiť v obecnom mienení.
Z dovodov:
Třeba sa zaoberať len dóvodom zmatku podla § 385 č. 1 c) tr. p. V tejto části nefze zmátočnej sťažnosti odopreť oprávnenie. Odvolací súd správné uznal, že tu ide o pomluvu správy státnej porodnice v K., tedy o pomluvu úřadu. Táto pomluva spočívá v tom, že obžalovaný tvrdil, že správa státnej porodnice v K. si zadávala s pašerákem, že nebrala v prvom radě ohrad na státně záujmy a hlavně na pokladnu, ktorá nemože znášať permanentné okrádanie, a že týmto mohla povesť tejto správy před celou verejnosťou klesnúť a tento úřad by mohol byť odsudzovaný pre nadržovanie. Odvolací súd tedy správné uznal, že ide o prečin pomluvy podla § 2 veta 2. zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. Odvolací súd tiež správné vyriekol, že niet tu dóvodu vylučujúceho trestnost podla § 6 cit. zákona.
Naproti tomu nelze súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že odsúdeniu obžalovaného prekáža to, že návrh na stíhanie bol opožděně podaný. Odvolací súd sám správné uznává, že nešlo tu o pomluvu osoby, ale o pomluvu úřadu, že v poslednějšom případe netřeba súkromného návrhu, ale zmocnenia podla § 14 odst. (2) č. 3 cit. zákona a že toto nie je viazané dvojmesačnou lehotou predpísanou v § 17 cit. zákona. Takéto zmocnenie bolo v tomto případe dané nadriadeným ministerstvom zdravotnictva a předložené súdu pri podaní obžalovacieho spisu (§ 22 cit. zákona). Odvolací súd sa však mýlil, pokial uviedol, že musí posúdiť tento případ s hladiska § 14 odst. (5) cit. zákona preto, že takto kvalifikoval pomluvu súd prvej stolice, lebo táto kvalifikácia nebola veřejným žalobcom napadnutá; že posúdenie činu podla § 14 (2) č. 3 cit. zákona bolo by za tohoto stavu věci pre obžalovaného nepriaznivejšie a že preto je vraj vylúčené ustanovením § 41 cit. zákona a § 387 tr. p.
Avšak odhliadnuc od toho, nešlo pri nesprávnom citovaní § 14 čís. 4 al. 5 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. o kvalifikáciu trestného činu, jako sa mylné domnieva odvolací súd. Kvalifikáciou trestného činu rozumie sa podriadenie trestného činu pod trestný zákon, totiž vyslovenie, jakého druhu trestného činu sa obžalovaný dopustil y smysle tr. zákona s uvedením paragrafu zákona, v ktorom je označený druh tohoto činu (na pr. prečin pomluvy tlačou podla § 2, veta 2. zák. č. 108/1933 Sb. z. a n.). Otázka, či trestný čin má sa stíhať z úradnej moci, či na zmocnenie alebo na súkromný návrh, nepatří ku kvalifikácii trestného činu. V tomto případe kvalifikáciou trestného činu bolo jeho označenie jako prečinu pomluvy podla 2. vety § 2 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. Citovanie § 14 odst. (5) pri kvalifikácii bolo nesprávné, zbytečné a bezpředmětné a preto aj keď nebole napadnuté veřejným žalobcem, nemálo viesť k tomu, aby odvolací súd nesprávnosť vzal za základ svojho rozhodnutia o tom, aké tu boly předpoklady stíhania a či v tomto případe vyhovovaly zákonu. Z toho, čo bolo uvedené, plynie, že sa odvolací súd mylné dovolával ustanovenia § 41 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. a § 387 tr. p. ako překážky správného upotrebenia zákona, lebo nešlo ani pri správném upotřebení zákona o změnu kvalifikácie v neprospěch obžalovaného; ustanovenia § 41 č. 1 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. však použil už správné prvostupňový súd (Jako to aj navrhoval veřejný žalobca), lebo ustanovenia doterajšieho zákona neboly pre vinníka zrejme priaznivejšie. Výrok odvolacieho súdu, že hradiac k tomu, že prvostupňový súd upotřebil kvalifikáciu trestného činu podla § 14 odst. (5) zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., a k tomu, že tento výrok nebol veřejným žalobcem napadnutý v neprospěch obžalovaného — odvolací súd musel posúdiť vec s hradiska § 17 cit. zákona, a že — hladiac k tomu, že návrh na stihanie bol podaný po uplynutí dvojmesačnej lehoty, tedy opožděně — vyskytuje sa tu vraj dovod vylučujúci zavedenie trestného pokračovania, je tedy mylný a zmátočný v smysle § 385 č. 1 c) tr. p. Preto bolo třeba vyhoveť zmatočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupitelstva, zrušiť napadnutý rozsudek odvolacieho súdu na základe 1. odst. § 33 por. nov. a vyniesť odsudzujúci rozsudek.

Citace:

STRÁNECKÝ, X.. Prof. Dr. František Zeman: Jak čísti hospodářskou část československého časopisu?. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1935, svazek/ročník 16, číslo/sešit 7, s. 330-331.