NPD documents search: Boh. adm., 8 (1926), sv. 2

Čís. 15136.

Proti dohode, ktorú ujednal štátny pozemkový úrad s vlastníkmi zabraného majetku o prevzatí a o prejímacej cene, nie je prípustná sťažnosť k súdu podľa § 46 zák. čís. 329/1920 Sb. z. a n. v znení zák. čís. 220/1922 Sb. z. a n.
(Rozh. zo 17. apríla 1936, R II 137/36.)
Dorota S. podala sťažnosť u krajského súdu v B. proti dohode, ktorú ujednal Štátny pozemkový úrad s vlastníkmi zabraného majetku o prevzatí a o prejímacej cene a žiadala, aby dosavádne pokračovanie o prejímacej cene bolo zrušené a aby táto cena bola určená všeobecnou úplnou hodnotou prevzatých veľkostatkov.
Rekurzný súd túto sťažnosť odmietol. Dôvody: Rekurzný súd, preskúmavši napadnuté usnesenie s hľadiska v úvahu prichádzajúcich ustanovení zák. čís. 329/1920 Sb. z. a n. v znení zákona čís. 220/1922 Sb. z. a n. a s hľadiska uplatněných rekurzných dôvodov, dospel k presvedčeniu, že rekurzu sťažovateľky nemožno priznať oprávnenosť. Rekurzný súd vzal najma v úvahu tú skutočnosť, že v danom prípade bola náhrada za prevzatý majetok sjednaná v smysle ustanovenia § 44 odst. 2 zák. čís. 220/1922 Sb. z. a n. dohodou medzi Štátnym pozemkovým úradom a vlastníkom, že podľa § 46 náhradového zákona v znění novely čís. 220/1922 Sb. z. a n. môžu sa osoby, pre ktoré sú na zabranom majetku knihovne zaistené rôzné práva, sťažovať u príslušného súdu na rozhodnutie Štátneho pozemkového úradu o prejímacej cene, ale ani citovaný předpis § 46 náhrad. zákona ani iný zákonný predpis neustanovuje a zo zákonov o pozemkovej reforme nemožno dovodiť, že by bola možná sťažnosť i proti dohode, ktorú Štátny pozemkový úrad môže sjednať s vlastníkom zabraného majetku o jeho prevzatí a o prejímacej cene (o takúto dohodu tu ide). Rekurzný súd dospel k tomu právnemu stanovisku, že sťažnosť sťažovateľky je predovšetkým podľa citovaného ustanovenia § 46 náhradového zákona vôbec neprípustná. Keď však sťažnosť ako opravný prostriedok proti dohodě Štátneho pozemkového úradu s vlastníkom zabraného majetku nie je v náhradovom zákone odkázaná na riadne súdy a účastník v § 46 náhrad. zák. menovaný môže sa brániť len poradom správným a teprv potom snáď poradom práva, musela byť táto sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako neprípustná (srovnaj Sb. n. s. 10821).
Najvyšší súd dovolaciemu rekurzu nevyhovel, a to s poukazom na správný dovod napadnutého usnesenia, že proti dohode, ktorú Štátny pozemkový úrad ujednali s vlastníkmi zabraného majetku o jeho prevzatí a o prejímacej cene, nie je prípustná sťažnosť k súdu, oprená o § 46 náhradového zákona v znení zákona čís. 220/1922 Sb. z. a n. (rozh. 10821 Sb. n. s.), ďalej aj preto, lebo predmet sťažnosti podľa svojej povahy vybočuje zo zákonného rámca nesporného pokračovania, určeného už citovaným §om náhradového zákona.

Citace:

Čís. 15136. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 464-465.