NPD documents search: Váž. civ., 14 (1932), sv. 1

Čís. 5149.

Cirkevná škola evanjelická a. v. plní tiež státně úkoly verejnej správy a učitera na takejto škole třeba považovat za veřejného úradnika v smysle § 461 tr. zák., resp. v smysle § 14 (5) zák. čís. 108/33 Sb. z. a n.
Trestnému návrhu poškodeného (urazeného) učitela nelze odopreť povahu zmocnenia preto, že nebol adresovaný štátnemu zastupiterstvu a že sa v ňom poškodený odvolává na zmocnenie, ktoré bolo jemu samému udelené jeho disciplinámou vrchnosťou.
(Rozh. zo dňa 6. decembra 1934, Zm III 409/34.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti Z. H. a spol., obžalovaným z prečinu pomluvy tlačou, na základe veřejného pojednávania o zmátočnej sťažnosti vrchného prokurátora takto sa usniesol: Najvyšší súd z úradnej moci podla odst. 1 § 35 por. nov. zrušuje rozsudky oboch súdov nižších stolíc a ukládá krajskému súdu, aby znova vo věci jednal a rozhodol.
Z dovodov:
Proti rozsudku vrchného súdu podal vrchný prokurátor zmátočnú sťažnosť z dóvodu zmátočnosti podla čís. 1 c) § 385 tr. p. Pri preskúmaní věci přesvědčil sa najvyšší súd, že nižšie súdy nezistily všetky okolnosti, od ustálenia ktorých závisí možnosť preskúmania věci samej. Nižšie súdy sprostily obžalovaného obžaloby pre prečin pomluvy, spáchaný obsahom tlačiva, z toho dovodu, že urazeného P. K. nelze považovat za veřejného úradnika a že chýba zmocnenie urazeného, potřebné podla § 14, odst. 5 zák. č. 108 z r. 1933 Sb. z. a n. k podaniu verejnej žaloby.
Urazený P. K. bol učitelom na evanjelíckej a v. cirkevnej škole. Nižšie súdy nepovažovaly urazeného za veřejného úradníka v smysle § 461 tr. zák., resp. § 14, odst. 5 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., ale tento právny svoj názor bližšie neodovodnily. Najvyšší súd má však za to, že P. K. ako učitelovi na evanjelickej a. v. cirkevnej škole, pokial trestný čin sa vzťahoval na výkon jeho povolania ako učitera na tejto škole, nelze odopierať vlastnost’ veřejného úradníka. Urazený P. K. vyučoval na cirkevnej škole evanjelickej a. v., ktorú v smysle vlád. nar. z 10. mája 1922, uveřejněného vo Sbierke zák. a nar. vyhláškou min. školstva a nár. osvěty dňa 27. decembra 1922 pod čís. 61, třeba považovať za ústav, ktorý slúži k vzdelaniu a výchove mládeže, pri čom je podrobený i štátnemu dozoru na zovnajšie poriadky, na úroveň vzdelania a na vernosť k štátu (§ 194 cit. vlád. nariadenia) a štát prispieva aj na jej vydržiavanie. Poneváč tento ústav plnil podla uvedeného štátne úkoly verejnej správy, ktoré štátu prislúchajú podla 2. odst. § 120 úst. list. č. 121 z r. 1920 sb. z. a n. a § 1 zák. o úpravě správy školstva č. 292/1920 sb. z. a n., třeba P. K. ako učitelka na takej škole považovať za veřejného úradníka v smysle § 461 tr.zák., ktorý je poverený podla svojho úřadu vykonávat’ štátne úkoly verejnej správy.
Vychádzajúc z tohoto právneho hladiska, že totiž P. K. třeba považovať za veřejného úradníka, a poneváč trestný čin proti němu spáchaný sa vzťahuje na výkon jeho učitelského povolania, třeba sa ďalej zaoberať tou náležitosťou, požadovanou k verejnej žalobě podla § 14, odst. 5 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n., či veřejný žalobca bol urazeným k podaniu žaloby zmocněný. Nižšie súdy boly toho názoru, že niet takéhoto zmocnenia. S názorom týmto nelze súhlasiť. Podla skutkového zistenia učinil urazený trestný návrh u vyšetrujúceho sudcu dňa 29. júla 1931, tedy v 2mesačnej lehote rátajúc od uverejnenia inkriminovaného článku dňa 4. júla 1931, v ktorom žiadal za zavedenie trestného pokračovania proti zodpovědnému redaktorovi a povodcovi inkriminovaného článku s odvoláváním sa na zmocnenie svojej discipiinárnej vrchnosti, totiž předsednictva evanjelíckej a. v. stolice. Krajský súd návrh tento zaslal štátnemu zastupitelstvu dňa 30. júla 1931, ktoré návrhom zo dňa 3. septembra 1931 navrhlo stíhanie zodpovědných osob, ktorý návrh došiel dňa 4. septembra 1931 k súdu, a po skončenom vyšetřovaní podalo na obžalovaného obžalobu. Trestnému návrhu urazeného nelze odopreť povahu zmocnenia v smysle § 14, odst. 5 zák. č. 108/33 Sb. z. a n. preto, že nebolo adresované priamo štátnemu zastupitelstvu a že urazený sa v ňom odvolává na zmiocnenie, ktoré bolo jemu samému udělené. Urazený připojil k návrhu zmocnenie, ktoré sice znělo na něho, toto zmocnenie bolo však pozdejšie před podáním obžaloby nahradené zmocněním seniorského úřadu ev. a. v., znejúcim priamo na štátne zastupitelstvo. Tým jednáním však, že připojil k trestnému návrhu zmocnenie pre veřejného žalobců k stíhaniu, prejavil urazený zrejme vólu, aby veřejný žalobca podal žalobu podla vtedy platných predpisov, čím je vyhovené i předpisu § 14, odst. 5 zák. č. 108/1933 sb. z. a nar., čo do zmocnenia urazeného, ktoré je potřebné k podaniu verejnej žaloby. Okolnosť, že návrh došiel štátnemu zastupitelstvu cestou vyšetrujúceho sudcu, na tom nič nemeni, poneváč štátnemu zastupitelstvu musel byť předložený. Poneváč obžalovaný navrhoval o žalovaných skutočnostiach dokaž pravdy, ktorý návrh nižšie súdy následkom omylného právneho názoru, že tu niet oprávněného žalobců, zamietly, trestnosť inkriminovaného článku je však závislá od toho, jestli sa dokáže, že obžalovaným uvedené skutočnosti sú pravdivé, připadne, že mohly byť dóvodne považované za pravdivé, a bez prevedenia k tomu potřebných skutkových zisteni neťze meritum věci preskúmať, postupoval najvyšši súd z úradnej moci podla odst. 1 § 35 por. nov.

Citace:

Čís. 5149. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 476-478.