NPD documents search: Boh. adm., 14 (1932), sv. 2

Čís. 15164.

I. Ustanovenia zákona o stavebnom ruchu týkajúce sa stavebných živností vzťahujú sa aj na štátne stavby.
II. Podľa § 24 zák. č. 45/1930 Sb. z. a n.1) môžu byť kolektívne smluvy v obore stavebných živností zmenené individuálnou smluvou len v prospech zamestnanca.
(Rozh. z 31. marca 1936, Rv IV 114/36.) Žalobník uzavrel so žalovanou firmou 10. júla 1934 smluvu o prevedení úkolovej práce a bol zamestnaný ako murár na stavbe budovy Zemského úradu v U. od 24. júla 1934 do 7. decembra 1934. V tejto dobe bola v platnosti kolektívna smluva z 8. apríla 1926, upravena nálezom rozhodčieho mzdového súdu v U. zo dňa 28. mája 1934 čís. Rs 1/34-10, ktorá bola uzavrená sväzom robotníctva stavebného, kameno a keramického priemyslu (žalobník bol členom keramickej odborovéj organizácie) miestnej skupiny v U. s obchodným a živnostenským spoločenstvom v U., ktorého členom bola žalovaná firma (podnikateľka stavby). Podľa tejto upravenej kolektívnej smluvy boli zamestnavatelia oprávnení požadovať prácu za hodinovú mzdu alebo za úkolovú mzdu, ale v obidvoch prípadoch nesmela byť mzda nižšia, než ako bola kolektívnou smluvou stanovená. Podľa tvrdenia žaloby žalobník odpracoval v dobe od 24. júla 1934 do 7. decembra: 1934 na stavbe budovy Zemského úradu v U. 922 hodin, za čo mu žalovaná firma vyplatila len 2841 Kč 60 h (v odvolacom pokračovaní uznal žalobník, že mu bolo vyplatené 3093 Kč), kdežto jemu — murárovi 5 rokov po vyučení — prislúcha v smysle nálezu rozhodčieho súdu mzdového v U. 5,20 Kč na hodinu, čo činí za 922 hodin 4794 Kč 40 h. Žalobou domáhal sa žalobník na žalovanej firme zaplatenia rozdielu mzdy vo výške 1722 Kč 80 h. Súd prvej stolice žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice čiastočne zmenil a žalobníkovi prisúdil 1.471 Kč 40 h. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a tento súd upravil, aby v spore ďalej pokračoval, skutkový stav riadne zistil a znova rozhodol. Dôvody:
Kolektívna smluva sama úkolové mzdy neurčuje, a tak potreba stanovenia miezd úkolových smluvou individuálnou plynie zo samej kolektívnej smluvy. Vládnym nariadením č. 118/1934 Sb. z. a n., ktorým bola predlžená platnosť kolektívnych smluv, sa na tomto stave nič nezmenilo. Je preto mylné zistenie odvolacieho súdu, že medzi spornými stranami uzavrená smluva o úkolovej práci je neplatná už z toho dôvodu, že mzdové pomery boly upravené smluvou kolektívnou, poťažne nálezom rczhodčieho mzdového súdu.
Medzi stranami nebolo sporné, že mzda bola vyplatená zamestnancom podľa rozsahu vykonanej práce a podľa smluvou stanovenej úkolovej mzdy. Tým, že palier žalovanej prijímal robotníkov, sestavoval pracovné skupiny a neprítomným robotníkom srážal po 5 Kč za hodinu, nepreměnila sa smluva o práci úkolovej v smluvu o práci hodinovej, lebo táto činnosť kontrolná plynie len z právneho pomeru zamestnavateľa k zamestnancovi. Je preto záver odvolacieho súdu, vyvodený z tejto okolnosti, že nešlo o úkolovú prácu, zrejme mylný.
V danom prípade však ide o pracovný pomer živností stavebnej. Tieto pracovné pomery boly upravené zákonom o stavebnom ruchu číslo 45/1930 Sb. z. a n. (§ 24), ktorého účinnost’ bola predlžená podľa čl. IV zák. č. 164/1932 Sb. z. a n. do 31. decembra 1934. Námietka žalovanej, že zákon o stavebnom ruchu, poťažne jeho ustanovenia o živnostiach stavebných sa netýkajú štátnych stavieb, nemá v citovanom zákone opory.
Najvyšší súd už v svojom rozhodnutí č. 13640 Sb. n. s. vypovedal a odôvodnil, že podľa § 24 cit. zák. môžu byť kolektívne smluvy v obore stavebných živností zmenené smluvou individuiálnou len v prospech zamestnancov. Je preto vylúčemá zmena, pokiaľ sa kolektívnou smluvou stanovené pracovné podmienky pre zamestnancov zhoršujú. Už bolo uvedené, že ani kolektívna smluva z 8. apríla 1926, ani nález rozhodčieho mzdového súdu č. Rs 1/34-10 úkolové mzdy neurčujú. Nález však stanoví hodinovú mzdu murára po 5 rokov po vyučení (a takým bol žalobník) na 5 Kč 20 hal. za hodinu. K zistením, či úkolová mzda, stanovená v smluve z 10. júla 1934, nie je horšia než hodinová mzda určená smluvou kolektívnou, je predne treba zistiť, aký pracovný výkon slúžil za základ dojednania hodinovej mzdy murárskej na 5 Kč 20 h a potom, či úkolová mzda vychádza z predpokladu rovnakej pracovnej výkonnosti. Jestli totiž murár pri rovnakej pracovnej výkonnosti, za ktorú obdržal na hodinu 5 Kč 20 h, mohol zarobiť pri úkolovej práci a mzde tiež najmenej 5 Kč 20 h za hodinu, nebola individuálnou mzdou zhoršená mzda, stanovená kolektivnou smluvou a nebol by žalobný nárok po práve. Jestli by však murár pri rovnakej pracovnej výkonnosti zarobil pri úkolovej práci menej než 5 Kč 20 hal., bola mzda zhoršená a obstál by žalobný nárok na rozdiel medzi úkolovou mzdou vyplatenou a vyššou úkolovou mzdou, ktorú by musel dostať, aby pri rovnakej pracovnej výkonnosti zarobil hodinovú mzdu 5 Kč 20 hal. Toto stanovisko zodpovedá výkladu kolektívnej smluvy podľa úpravy rozhodčím nálezom č. Rs 1/34. Odvolací súd však v tomto smere skutkový stav nezistil. Bolo preto treba pokračovať podľa § 543, odst. 2 Osp.

Viď teraz § 87 zák. č. 65/1936 Sb. z. a n.*

Citace:

Č. 10259. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr., V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1934, svazek/ročník 15/1, s. 260-262.