NPD documents search: Váž. tr., 17 (1935)

Čís. 5181.

Medze oprávnenej obrany proti výkonu domácej kázne.
(Rozh. zo dňa 8. januára 1935, Zm IV 222/34.) — Čís. 5181 —
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. Ď., obžalovanému zo zločinu smrteľného poškodenia tela, na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti verejného obžalobcu vyniesol rozsudok, ktorým, vyhovujúc zmätočnej sťažnosti, z dôvodu zmätočnosti označeného v § 385, č. 1 c) tr. p. zrušil rozsudok porotného súdu a uznal obžalovaného J. Ď. vinným zo zločinu smrteľného poškodenia tela podľa § 301 a vety 1. § 306 tr. z.
Z dôvodov:
Proti rozsudku porotného súdu podal zmätočnú sťažnosť verejný obžalobca na základe § 385, č. 1 c) tr. p., poneváč súd porotný vraj mylne užil ustanovenia § 79 tr. z. v otázke, že tu bol dôvod, pričítateľnosť obžalovaného vylučujúci, uvedený v § 79 tr. z. Zmätočná sťažnosť je základná. Mylný je síce názor verejného obžalobcu, že poškodený A. Ď. nevykročoval z medzí práva domácej kázne. A. Ď. ako otec nebol oprávnený na základe toho, že upodozrieval syna z krádeže jabľk, syna V-a ulapiť za hrdlo, pritisnúť ho k múru a hrdúsiť ho, až prestal kričať. Takéto surové jednanie vybočuje z medzí práva domácej kázne, lebo už vážne ohrožuje zdravie a telesnú neporušenosť dieťaťa. Porotcovia tedy správne vyriekli, že proti neoprávnenému útoku otca bol oprávnený obžalovaný brániť svojho brata V-a. Obrana však musí byť vždy primeraná útoku a len vtedy je beztrestná, keď je potrebná k jeho odvráteniu. Mieru obrany treba presne posudzovať, keď — ako v tomto prípade — syn stojí proti svojmu otcovi, oproti ktorému môže zakročiť len spôsobom, ktorý nie je v rozpore s povinnou úctou k rodičom. V tomto prípade obžalovaný takým spôsobom obhajoval svojho brata, že uchopil sekáč na repu a uderil ním otca zo zadu do hlavy tak mocne, že mu prebil lebku a zapríčinil jeho smrť. Tento spôsob hájenia nebol potrebný, lebo obžalovaný ako 27ročný, tedy mladý muž, bol by mohol rukou brániť svojho brata a vyslobodiť ho z rúk bezbranného otca. Vôbec nebolo potrebné, aby obžalovaný takou nebezpečnou zbraňou, jakou je sekáč na repu, do hlavy udrel otca. Nakoľko sa obžalovaný bál rukou zakročiť proti otcovi, bol by mohol udreť ho na takú časť tela, že by úder nebol býval nebezpečný životu otcovmu. Uvažujúc tieto okolnosti, správne vyriekli aj porotcovia, že čin obžalovaného nebol potrebný k odvráteniu útoku. Mýlili sa však, keď vyriekli, že obžalovaný prekročil medze oprávnenej obrany len zo strachu, z ľaku alebo zo zmätku.
Podľa zistených skutočností poškodený nebol ozbrojený. Obžalovaný nemohol predpokladať, že by jeho otec pre podozrenie krádeže jabľk bol chcel zaškrtiť svojho syna V. v prítomnosti druhého syna. Život V. Ď. nebol tedy objektivne v takom vážnom okamžitom nebezpečí, že by obžalovaný bol musel natoľko stratiť duševnú schopnosť ku posudzovaniu situácie, že by nebol mohol nahliadnuť, že nie je potrebné úderom, vedeným nebezpečnou zbraňou na hlavu otca, vážne ohrožovať život tohoto. Obžalovaný mohol pochopiť, že je možné ešte brániť brata odstrčením otca, alebo iným, telesnú neporušenosť otca v menšej miere ohrožujúcim spôsobom. Hlavným motívom činu obžalovaného neboly tedy strach, zľaknutie, ani zmätok, lež silné rozčulenie a napiaty pomer k otcovi, s ktorým chcel obžalovaný hrube naložiť pre jeho neoprávnený útok proti synovi V. Je tu tedy dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 c) tr. p. Preto najvyšší súd vyhovel zmätočnej sťažnosti, uznal obžalovaného vinným a kvalifikoval jeho čin podľa obžaloby za zločin podľa § 301 a vety 1 § 306 tr. z., poneváč obžalovaný úmyselne, avšak bez úmyslu usmrtenia telesne bantoval svojho otca a tým zapríčinil jeho smrť.

Citace:

č. 5181. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 38-40.