Čís. 15471.

I. Nepatrí pred pracovne súdy spor oprený o zodpovednosť na základe prevzatia obchodu.
II. Zo smluvy, uzavrenej centrálou, nemôže byť žalovaná filiálka.1
(Rozh. zo 6. októbra 1936, Rv IV 431/36.)
Žalobník bol úradníkom banky S. v jej filiálke v M. a po prevzatí tejto filiálky bankou Č. prijatý bol centrálou banky Č. do služieb tejto banky a služebné pridelený do jej filiálky v M. Žalobou, podanou u okresného sudu, oddelenia pre pracovné spory, domáhal sa žalobník — po zrušení jeho služebného pomeru výpoveďou — na žalovanej banke Č. filiálke v M. zaplatenia; 1. odmeny 11400 Kč za práce prez čas, konané vo filiálke banky S. v M. — na tom základe, že žalovaná strana je za tento dlh zodpovedná ako prejímatelka obchodu filiálky banky S. v M., 2. odmeny 3400 Kč za práce prez čas, konané u žalovanej strany, a 3. doplatku svojich služebných požitkov 14000 Kč na výpovednú dobu. — Žalovaná opovedala spor banke S., ktorá vstúpila do sporu ako vedlajšia intervenientka v prospech žalovanej strany.
Súd I. stolice žalobu zamietol z toho dôvodu, že žalovaná strana: banka C. filiálka v M. nie je v spore pasivné legitimovaná, lebo služební smluvu so žalobníkom uzavrela centrála tejto banky a zo smluvy, uzavrenej centrálou, nemôže byť žalovaná filiálka. Odvolací súd rozsudok sudu I. stolice potvrdil. Dotyčné sťažnosti žalobníka — prednesenej v odvolaní —, že nemala byť pripustená vedlejšia intervencia banky S., odvolací súd v svojich dôvodoch uviedol, že banka S. má — do žalobného nároku svrchu pod 1. uvedeného— právny záujem na výsledku sporu a že bola preto súdom I. stolice jej vedlajšia intervencia správné pripustená.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu v časti, týkajúcej sa žalobného nároku svrchu pod 1. uvedeného, zbavil — s účinkom aj na rozsudok sudu I. stolice — účinnosti a sporné pokračovanie dotyčné tohoto žalobného nároku zastavil; čo do zbývajúcej časti rozsudku odvolacieho súdu dovolaciu žiadosť žalobníka zamietol. Dôvody:
Žalobník uplatňoval žalobou, podanou u okresného sudu v M., oddelenia pre pracovne spory, proti žalovanej banke C. filiálke v M. jednak nárok na zaplatenie odmeny za práce prez čas, konané u banky S., filiálky v M., na tom základe, že žalovaná banka je za túto pohľadávku zodpovedná ako prejímateľka obchodu filiálky banky S. v M., jednak nárok na odmenu za práce prez čas v sume 3400 Kč a na požitky na výpovednú lehotu v sume 14400 Kč, ktoré mu je žalovaná strana povinná platiť ako jeho zamestnavateľka.
Pracovne súdy sú podľa § 1 zák. čís. 131/1931 Sb. z. a n. výlučné príslušné rozhodovať o sporoch z pracovného, služebného alebo učebného pomeru, založeného súkromnoprávnou smluvou, vzniklých medzi zamestnancom a zamestnavateľom. Spor, oprený o zodpovednosť na základe prevzatia obchodu, nie je takým sporom. Je tu preto daná sporu prekážajúca okolnosť podľa bodu 1 § 180 Osp., ktorej: si všímá dovolací súd podľa odst. 2 § 35 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. a § 540 Osp. z úradnej povinnosti. Bol preto spor o tomto žalobnom nároku podľa § 182 Osp. zastavený.2
Pokiaľ bol rozsudkom odvolacíeho sudu zamietnutý žalobný nárok, vznesený proti žalovanej banke Č., filiálke v M., z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej strany, nespoznal Najvyšší súd zákonného dôvodu, aby rozsudok odvolacieho súdu bol zmenený, zrušený alebo rozviazaný (srov. rozh. Úr. sb. č. 2011).
Dotyčné sťažnosti proti pripusteniu vedľajšej intervencie banky S. prijal Najvyšší súd správné dôvody odvolacieho súdu, avšak vypustil z nich časť, týkajúcu sa nepoužitia včasného opravného prostriedku proti vzneseniu o pripustení vedľajšej intervencie.

Rovnako: Úr. Sb. 2011.
Viď teraz čl. IX. zák. č. 161/1936 Sb. z. a n.

Citace:

č. 2071. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1924, svazek/ročník 4, s. 1149-1149.