Č. 4981.


Občianstvo štátné (Slovensko): * Výrok o ztrátě čsl. stát. občianstva podl'a § 30 zák. čl. L : 1879 jest aktom konstitutivným.
(Nález zo dňa 5. októbra 1925 č. 18521).
Vec: Laura P. v Košiciách proti ministru s plnou mocou pre správu Slovenska stran statného občianstva a domovskej příslušnosti.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa ako nezákonité, pokial vyslovilo ztrátu čsl. statného občianstva st-lky.
Dóvody: Minister s plnou mocou pre správu Slovenska, rozhodujúc z úradnej moci o šíátnom občianstvu a domovskej příslušnosti Juliusa P., býv. úradníka tabakovej tcvarny v Košiciách, a jeho maloletých dětí Ladislava P. a Laury P., v/siovuje na základe ustanovenia § 30 zák. čl. L z roku 1879, že Julius P., narodený dňa 22. juna 1863 v Košiciách, a s ním v smysle § 32 cit. zák. čl. aj jeho manželka Hana rod. V. a jeho maloleté děti Laura P., narodená v Košiciách dňa 29. januára 1903, a Ladislav P., narodený v Košiciách dňa 7. októbra 1903, ztratili čsl. štátne občianstvo a tým aj svoju póvodnu příslušnost' v meste Košiciách a to dňom 7. juna 1919, najneskoršie ale dňom 3. marca 1920.
O sťažnosti jediné sť-lkou vo vlastnom mene podanej uvažoval nss takto:
Niet sporu o tom, že sť-lka narodila sa dňa 29. januára 1903 v Košiciách, kde otec tejže mal domovská príslušnosť v smysle § 6 zák. čl. XXII : 1886, že tento odešiel do Maďarska, kde 7. juna 1919 vstúpil ako úradník do služieb štátnej maďarskej tabakovej továrny v E. a že sť-lka odišla s otcom do Maďarska, odkial sa spolu s tímto až 10. augusta 1923 vrátila do Košic.
Nesporno je ďalej, že žal. úřad vydal napadnuté rozhcdnutie iba dňa 24. juna 1924 a vyslovil v ňom ztrátu statného občianstva a príslušnosť do Košic otca sť-lčina Julia P. v základe § 30 zák. čl. L : 1879 a sť-lčina v základe § 32 cit. zák. ovšem s platnosťou od dňa 7. juna 1919 resp. 3. marca 1920. Sť-lka odpierá v prvej radě zákonitost výroku žal. úřadu ohladne otca svojho a namietá tiež, že i keby ztráta statného občianstva a příslušnosti otca jejho bola § 30 cit. zákona odóvodnená, že by ztráta tato nemohla nastať eo ipso, leč iba dňom, keď žal. úřad ztrátu tu bol vyslovil t. j. dňom 24. juna 1924, že však v tej době už bola sť-lka plnoletá a tudíž ztráta ta nemohla mať reflex na štátne občianstvo a domovské právo sť-lčino, lebo dl'a cit. § 32 ztráta statného občianstva otca vzťahuje sa iba na maloleté děti jeho.
Nss výtku tuto uznává opodstatněnu.
Dl'a § 30 zák. čl. L : 1879 móžú úřady vyslovit' ztrátu statného občianstva oných uhorských statných občanov, ktorí bez dovolenia vstúpili do služieb cudzieho státu. Keď tedy zákon stanoví, že úřad móže vysloviť ztrátu statného občianstva, znamená to, že výrok úřadu o ztrátě statného občianstva má právní účinky iba ode dňa jeho vydání, že je aktom konstitutivným, nie však, ako to mylné předpokládá žal. úřad, aktom deklaratorným.
Kedže ale výrok úřadu o ztrátě statného občinanstva v základe §u 30 je aktom konstitutivným, odporuje zákonu, aby úřad ztrátu statného občianstva antedatoval k nějakému času predchodiacemu, lebo konstitutivné výroky móžu pósobiť iba od doby, keď boly vyslovené. Odporuje tedy napadnutý výrok žal. úřadu zákonu v tej čiasti svojej, v ktorej úřad vyslovil, že ztráta statného občianstva u Julia P. a manželky jeho Hany a dětí jeho Laury a Ladislava nastala už dnom 7. juna 1919, nejneskoršie ale dňom 3. marca 1920.
Kedže ale ztráta statného občianstva otce sť-lčina nastala až dňom 24. juna 1924 t. j. v době keď výrok napadnutý bol úradom vydaný, nemohla ztráta statného občianstva u sť-lky vo smysle §u 32 cit. zákona vóbec nastat' lebo sť-lka už dňom 29. januára 1924 stala sa plnoletou.
Je tedy napadnuté rozhodnutie, pokial vyslovilo, že sť-lka ztratila čsl. štátne občianstvo, v odporu so zákonom, sťažnosti oolo vyhovieť a napadnuté rozhodnutie po tejto stránke zrušiť aniž by súd mal příčinu zaoberať sa s dalšími výtkami sťažnosti.
Citace:
č. 4981. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 7/2, s. 269-270.