NPD documents search: Váž. civ., 8 (1926), sv. 1

Čís. 16244.

I. Zamestnanci, ktorí sa stali povinní penzijným poistením až podľa zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. a ktorí predtým vyňatí boli z poistnej povinnosti pre svoj vek (§ 2, odst, 1 č. 1, vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n.), majú pri predpoklade, že za nich platené boly pred 1. januárom 1929 príspevky do fondu pre potrebných nezamestnaných (§ 2, odst. 2, cit. vlád. nar.), nárok na invalidny dôchodok a pozostalí po nich na pozostalostné dávky, i keď čakacia doba nebola dokončená (§ 187 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n.).
II. Odškodňovací nárok vdovy zamestnanca proti zamestnavateľovi, který opominul prihlásiť jej manžela k penzijnému poisteniu, je verejnoprávnej povahy a nemôže byť skrátený dohodou zamestnavateľa so zamestnancom.1)
Nárok vdovy nie je dotknutý ani prípadným spoluzavinením zamestnanca pri opominutí prihlášky.2)
III. Zaměstnavateľ zodpovedný je zamestnancovi, kterého opominul prihlásiť k penzijnému poisteniu, za stratu poistného nároku, bez zreteľa na to, že aj sám zamestnanec opominul vykonať prihlásenie, hoci bol na to podľa § 5, odst. 3, zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. oprávnený.3)
(Rozh. z 20. mája 1937, Rv III 671/36.)
Podľa prednesu žaloby zomr. manžel žalobkyne prijatý bol dňa 1. mája 1918 zomr. Máriou E., manželkou I. žalovaného, do služby ako pokladník centrálnej kancelárie jej veľkostatku v T. Po smrti Márie E. v r. 1928 zdedil veľkostatok v T. I. žalovaný, ktorý prevzal zomr. manžela žalobkyne do svojich služieb a tento bol u neho nepretržite zamestnaný až do svojej smrti, t. j. do dňa 28. novembra 1931. Žalobkyňa po smrti manžela požiadala Všeobecný penzijný ústav v B. o vdovský dôchodok podľa § 25 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n., dostala však len 8100 Kč ako odbytné raz na vždy, lebo bole zistené, že jej zomr. manžel mal len 35 príspevkových mesiacov miesto čakacej doby 60 mesiacov, potrebnej podľa § 16 cit. zák. Manžel žalobkyne sice už dovršil 55. rok svojho veku v r. 1918, keď vstúpil do zamestnania, a nebol v dôsledku toho podľa bodu 1 § 2 vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. před 1. januárom 1929, t. j. před účinnosťou zákona č. 26/1929 Sb. z. a n. poistením povinný. Preca však zaměstnavatel’ v smysle odst. 2 § 2 vlád. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. povinný bol odvádzať za něho polovicu poistnej prémie do fondu pre potrebných nezamestnaných a keby to bol učinil, bola by žalobkyňa podľa § 187 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. dostávala vdovský dôchodok, lebo podľa odst. 3 cit. § čakacia doba se v tomto případe pokládá za dokončenú aj ak poistenec nemal 60 príspevkových mesiacov. Za škodu, ktorá stihla v dôsledku toho žalobkyňu, zodpovedný je v prvom rade I. žalovaný jednak ako dedic zomr. Márie E., jednak vo vlastnej osobe, lebo po smrti tejto stal sa on sám zamestnavaterom zomr. manžela žalobkyne. Zodpovedná je však aj lll. žalovaná, druhá manželka I. žalovaného, lebo veľkostatok T. od svojho manžela, I. žalovaného, smluvou z 21. decembra 1931 odkúpila s tou výslovnou podmienkou, že všetky penzijiné ťarchy, ktoré predavateľa, I. žalovaného, zaťažujú, prechádzajú aj na ňu, a od roku 1932 je aj v držbe a užitku celého veľkostatku. — Žalobu, kterou sa žalobkyňa domáhala na tomto základe odškodného na I. a III. žalovaných, súd I. stolice zamietol, odvolací súd jeho rozsudok zmenil a medzitýmnym rozsudkom určil odškodňovaciu povinnosť I. a III. žalovaných. (Žalobu proti II. žalovanej vzala žalobkyňa za priebehu sporu zpät.)
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť I. a III. žalovaných zamietol.
Dôvody:
Nie je sporné, že zomr. manžel žalobkyne narodil sa 26. septembra 1862 a že tak podľa § 2, odst. 1 bod 1 vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n. v čase nastúpenia služby u právnej predchodkyne I. žalovaného (v r. 1919) ako taký, ktorý vtedy už dovršil 55. rok svojho veku, vyňatý bol z poistnej povinnosti. Avšak z ustanovenia § 187 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. ide najavo, že aj osoby, ktoré podliehajiú poistnej povinnosti teprve po 1. januári 1929 a ktoré predtým vyňaté boly z poistnej povinnosti jedine pre svoj vek, majú — pri predpoklade, že za ne boly platené pred 1. januárom 1929 príspevky do fondu pre potrebných nezamestnaných — nárok na invalídny dôchodok a pozostali po nich na pozostalostné dávky, i keď čakacia doba nebola dokončená. V tomto prípade sa tedy podmienka čakacej doby ruší. Márne vyvodzuje preto I. žalovaný v dovolacej žiadosti, že nárok je neopodstatnený už preto, lebo jej manžel pred zákonom č. 26/1929 Sb. n. s. nepodliehal penzijnému poisteniu, že však v dobe, keď mu podliehal (od 1. januára 1929 do 28. novembra 1931), nemohol dosiahnuť potrebnej čakacej doby.
V súdenom prípade ide o nárok pozostalej vdovy zakladajúci sa na zákone o penzijnom poistení. Takýto nárok je povahy verejnoprávnej, lebo nie je púhym príslušenstvom alebo súkromnoprávnym dôsledkom smluvného služobného pomeru medzi zamestnavateľom a zamestnancom a preto tento nárok ani nemôže byť skrátený dohodou medzi zamestnancom (manželom žalobkyne) a zamestanavateľom (I. žalovaným). Aj keby sa bol zomr. manžel žalobkyne vzdal nároku na náhradu škody z opomenutia ohlasovacej povinnosti I. žalovaného, nárok žalobkyne na odškodné z tohoto dôvodu nebol by dotknutý (srov. rozh. Sb. n. s. č. 5804, 12894).
Okolnosti zdôrazňovanej I. žalovaným v dovolacej žiadosti, že vinu na strate nároku na pozostalostné dôchodky proti nositeľovi poistenia nenesie len žalovaný, preto že manžela žalobkyne k penzijnému poisteniu neprihlásil, ale že túto vinu nesie aj jej neb. manžel sám, preto že, hoci bol na to oprávnený, ba aj bolo to jeho služebnou povinnosťou, preca prihlášku tú neučinil, na nárok žolobkyne v tomto spore uplatnený nevlívajú, lebo jednak podľa § 5 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. je zamestnanec len oprávnený podať prihlášku, čím sa neruší záväzok zamestnavateľov (srov. rozh. Sb. n. s. č. 13207), jednak so zreteľom na verejnoprávnu povahu nároku žalobkyne podľa hore vyloženého stanoviska ani prípadne opominutie služebných povinmostí manželom (ako zamestnancom) prihlasovať k penzijnému poisteniu zamestnancov — a medzi nimi aj sebe samého — uložených mu v tomto smere samým zamestnavateľom, nesprošťuje zamestnavateľa závazku: nahradiť škodu z opomenutia prihlášky k penzijnému poisteniu, lebo prípadné zavinenie manžela je vôči žalobkyni práve tak zavinením tretej osoby ako zavinenie žalovaného zamestnavateľa (rozh. Sb. n. s. č. 6711).
Nárok žalobkyne na vyplácenie pozostalostných dôchodkov vznikol už smrťou manžela, tedy nespome ešte pred kupou nehnuteľnosti III. žalovanou od I. žalovaného. Bez porušenia hmotného práva vyložil preto odvolací súd bod V. kúpopredajnej smluvy z 21. decembra 1931 v tom smysle, že v tomto prevzatý záväzok kupiteľky — III. žalovanej — vzťahuje sa aj na pozostalostné dôchodky, uplatnené v tomto spore.

Rovnako: Sb. n. s. č. 5804, 12894; porov.: Úr. sb. č. 3153, III.*
Rovnako: Sb. n. s. č. 6711.**
Rovnako: Sb. n. s. č. 13207; porov.: Úr. sb. č. 3136.***

Citace:

Čís. 16244. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 70-73.