NPD documents search: Váž. tr., 20 (1938)

Čís. 6267.

Ulúpenie predmetov životnej potreby, aj keď ich cena neprevyšuje 100 Kč, nie je prestupkom proti vlastníctvu podľa § 126 tr. zák. prest. (v znení § 51 tr. nov.), ale zločinom lúpeže, ak sa stala krádež spôsobom určeným v §§ 333, 345 tr. zák.
Okolnosť, že po dokonaní činu nastaly nové skutočnosti, ktoré umožnily poškodenému odobrať odcudzené veci pachateľovi, nemá s hľadiska § 345 tr. zák. významu.
(Rozh. zo dňa 30. septembra 1938, Zm IV 430/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre zločin lúpeže zmätočnú sťažnosť obhájcu obžalovaného zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Zmätok podľa § 29, čís. 4 por. nov. je uplatňovaný preto, že porotný súd nedal porotcom výpomocnú hlavnú otázku na prestupok proti vlastníctvu podľa § 126 prest. tr. zák. (v znění § 51 tr. nov.).
Poneváč sťažovateľ ani v návrhu na položenie tejto otázky, ani ináč neuviedol zvláštny skutkový stav, zrejme ide len o otázku právnu. Pre položenie tejto otázky niet však v zákone dôvodov, a to už preto nie, lebo nikto ani netvrdil, že cena odcudzených predmetov neprevyšovala 100 Kč, a že cena udávaná poškodenou je nesprávna. Právna otázka na prečin krádeže bola daná. K tomu sa podotýka, že ulúpenie predmetov životnej potreby aj v cene do 100 Kč nie je spomenutým prestupkom, ale zločinom lúpeže, stala-li sa krádež spôsobom v §§ 333, 345 tr. z. určeným. Preto súd zamietnutím návrhu obhájcu na položenie otázky podľa § 126 prest. tr. zák. neporušil rozkazovacie ustanovenia §§ 3—11 por. nov. Zamietnutie návrhu zakladá sa na dôvodoch čerpaných zo zákona. — — —
Konečne uplatňuje sťažovatel’ zmätok podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., nemožno mu však prisvedčiť.
Podľa skutkových zistení porotcov obžalovaný ukradol jednu duchnu a kus látky a keď po odchode z izby s týmito vecmi bol pristihnutý poškodenou a jej dcérou, ktoré mu chcely zabrániť v odnesení ukradených vecí, uderil poškodenú T. päsťou do oka a utiekol von, kde mu bola ukradená duchna odňatá.
Čin obžalovaného bol správne kvalifikovaný ako dokonaný zločin lúpeže podľa § 345 tr. z., lebo obžalovaný dokonal krádež ešte pred násilím, použitým proti poškodenej. Tvrdenie sťažovateľovo, že krádež vtedy ešte nebola dokonaná, lebo obžalovaný do odobrania mu vecí sa nevzdialil s priestoru, podrobeného vôli poškodenej, neodpovedá zákonu, keďže obžalovaný vzal odcudzené věci do svojho uschovania (plachty a vačku), s nimi nakladal a tým ich už odňal z držania poškodenej. Poškodená mu tedy prekážala len v podržaní ukradených vecí. Tiež v tomto smere sa mu podaril výsledok, lebo po uderení poškodenej do obličaja s odcudzenými vecmi utiekol von z bytu poškodenej a tak násilím podržal odcudzené veci. Tým čin celkom dokonal. Okolnosť, že po dokonaní činu nastaly nové skutočnosti, ktoré poškodenej umožnily odcudzené veci obžalovanému odobrať, totiž uklznutie a pád obžalovaného na ľad, nemá významu. Niet tedy vytýkaného zmätku.

Citace:

č. 6267. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 362-363.