NPD documents search: Váž. civ., 13 (1931), sv. 2

Čís. 5395.

Trestná zodpovednosť podníkatela za úraz, nepostaral-li sa dostatočne o to, aby bol nepovolaným osobám znemožněný přístup ku strojovému zariadeníu podniku.
(Rozh. zo dňa 8. októbra 1935, Zm IV 338/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti. J. T., obžalovanémiu pre prečin podla § 310, odst. 2 tr. z., vyhověl zmatočnej sťaznosti vrchného štátneho zastupitelstva, podla § 33, odst. 1 por. nov. zrušil rozsudok vrchného súdu z dovodu zmátočností podla § 385, č. 1 a) tr. p. a uznal obžalovaného vinným prečinom ťažkého poškodenia těla z nedbalosti podla § 310, odst. 2 tr. z., ktorý spáchali tým, že nezamedzil cudzím osobám prístup k transmisnému zariadeniu vodnej turbiny svojho mlýna, následkom čoho J. G. bol trainsmiisiou zachytený a ťažko poraněný, tedy že svojou nedbalosťou vo svojom zaměstnaní spósobil inému ťažké poškodenie těla.
Z dovodov:
Zmatočnej sťažnosti, založenej na dovode zmátočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p., nelze odopreť oprávnenie. Vrchný súd zistil, že obžalovaný mal vo svojom mlýne v K. vodnú turbinu spojenu s transmisiou. Transmiisný priestor je pod mlynicou v miestnosti 2 m vysokej, 12 m dlhej a 8 m širokej. Táto miestnosť má dva vchody, jeden zo dvora, Opatrený železnými dveřmi, ktoré boly vždy uzamknuté, druhý z mlynice; tento nie je zatvorený a je každému přístupný. Transmisia (Sama nie je žiadnym spósobom obráněná. Dňa 1. novembra 1933 vošiel do tejto transmisnej miestnosti 13 ročný J. G., a to v době, keď obžalovaný nebol vobec v mlýne přítomný a jediný v mlýne přítomný 17 ročný učeň obžalovaného bol zaměstnaný a tak zabraný do práce, že příchod J. G-a ani nespozoroval. J. G. sa dostal až do transmisnej miestnosti a přiblížil sa k transmisii tak, že bol ňou zachytený a okrútený, takže mu boly zlomené obe ruky a zapříčiněné početné odřeniny na celom tele, ktoré zranenia vyžadovaly dobu hojenia cez 8 i 20 dní.
Nebezpečnosť transmisného strojového zariadenia je všeobecne známa a bola známa aj obžalovanému, čo plynie z toho zistenia vrchného súdu, že obžalovaný zakazoval chlapcom, ktorí do mlýna chodili, přístup ku transmisii. Z tohoto zistenia však plynie aj to, že obžalovaný vedel, že do mlýna dochádzajú mladí chlapci a že možů sa dostať až ku transmisii, prez to však kromě zmieneného zákazu neučinil žiadneho opatrenia, aby přístupu týchto chlapcov ku transmisii zabránil, hoci sa sám vo mlyme nezdržoval, zamestnávajúc sa provozom autotaxi, a vedenia celého mlýna svěřil 17 ročnému učňovi.
Na základe uvedeného třeba však už usudzovať na nedbalost’ obžalovaného, kíorá je v příčinnej súvislošti so zraněním poškodeného, lebo Opatrenie učiněné obžalovaným nelze označiť za dostatočné, aby bolo zabráněné každému' úrazu. Vrchný súd poukazuje na znalecký posudok, podra ktorého nie je potřeba učiniť pri transmisii zvláštně zariadenia na ochranu života a telesnej bezpečnosti osob, keď je transmisia vo zvláštnom dostatočné vérkomi priestore, kde niet iného strojového zar riadenia a kde sa nekonajú žiadne iné práce, pokial taký priestor je zatvorenim učinený nepristupným pre osoby v podniku nezamestnané. Také opatrenie však obžalovaný neučinil, lebo — ako bolo už uvedené — transmisný priestor bol mlynicou každému přístupný. Nerozhodné je, že tento priestor bol určený len pre zamestnancov mlýna a nie pre osoby cudzie, keď nebolo učiněné žiadne opatrenie, aby cudzie osoby nemohly tohoto vchodu použit. Za také dostatočné opatrenie nelze najma považovat to, že obžalovaný svěřil vedenie mlýna a dohlad nad ním 17 ročnému učňovi, lebo tu išlo len o učňa, tedy o osobu neoboznámenú ešte dostatočné s celým vedeními podniku a nevhodnú k tomu už pre mladistvý vek menovaného učňa, ktorý nemohol byt obžalovanému dostatočnou zárukou, že cudzím osobám skutočne bude zabráněný přístup k nebezpečnému miestu. Obžalovaný mal byť tým opatrnější:, keď vedel, že za učňom dochádzajú do mlýna mladí chlapci, čo plynie z toho už uvedeného zistenia, že im zakazoval přístup k transmisii. Či medzi týmto napomínanými chlapcami bol aj poškodený, a či aj on bol na nebezpečnost přístupu k transmisii zvlášť upozorněný, nebolo zistené, avšak ani v případe, že sa tak stalo, nebol by ústný alebo písomný zákaz dostatočným opatřením, lebo pri známej neposlušnosti a všetočnosti mladých chlapcov nepostačí taký zákaz, ale třeba učiniť vhodné opatrenie, aby zákaz nemohol byť prestúpený.
Obžalovaný si mohol preto pri náležitej dbalosti uvědomit, že v pripáde odvrátenia pozornosti učňa, ktorému svěřil dahlad nad mlynom, alebo v případe jeho zamestnania na inom mieste mdžu sa k transmisii přiblížit cudzie osoby a možu byť ňou zachytené a zraněné, prez to však neučinil žiadne opatrenie, aby tejto možnosti zabránil. Konal preto nedbale. Keďže táto nedbalosť obžalovaného prejavila sa pri jeho zaměstnaní a mala za následok ťažké zranenie J. G-a, je daná skutková podstata prečinu podla § 310, odst. 2 tr. z. tak po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke. Bolo preto třeba vyhovět dóvodnej zmátočnej sťažnosti vrchného: štátneho zastupitelstva, z dovodu zmátočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. p. zrušit rozsudok odvolacieho sudu a uznat obžalovaného vinným: uvedenými prečinom.

Citace:

čís. 5395. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 398-399.