NPD documents search: Sociální revue, 1 (1919) - Zákon ze dne 23. května 1919, čís. 277, o stavebních úlevách,

Čís. 4658.

Zpätvzatie súkromného návrhu proti jednému z tých, ktorí bolí obžalovaní ako účastníci toho istého trestného činu, stihateľného len na súkromný návrh, nemá účinku proti ostatným účastníkom len vtedy, keď je dokázané, že onen obžalovaný, voči ktorému bol súkromný návrh odvolaný, nezúčastnil sa trestného činu.
(Rozh. zo dňa 14. marca 1933, Zm IV 95/33.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti J. M. a spol., obžalovaným zo zločinu krádeže atd. následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného J. M. na základe odst. I § 35 tr. p. nov. z povinnosti úradnej zrušil rozsudky oboch súdov nižších stolíc v čiastkach vzťahujúcich sa na obžalovaného J. M. a dotyčné tohoto obžalovaného nariadil nové pokračovanie.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci najvyšší súd zbadal toto: Súdy nižších stolíc za vinného uznaly obžalovaného J. M. zo zločinu krádeže podľa § 333, bodu 7. § 336 tr. zák. a § 48 tr. zák. nov., spáchaný na škodu jeho službodarcu v dobe od 24. decembra 1931 do 27. februára 1932. V smysle § 343 tr. zák. tento čin stíhá sa len na súkromný návrh. Podľa dôvodov obžalobného spisu podozrenie z krádeže, pre ktorú predostrel súkromný návrh zástupca poškodeného, padlo na J. M. a A. B.; oba boli zaměstnanci poškodeného, ktorí pri výsluchu vraj sa přiznali k činu. Za pokračovania zástupca poškodeného odvolal návrh na potrestanie A. B-ho a preto štátne zastupitetstvo zastavilo proti němu ďalšie pokračovanie v smysle bodu 2 § 101 tr. p. V §§ 115 a 116 tr. zák. je vyslovená zásada nedeliteľnosti súkromného návrhu. § 115 predpisuje: »Pôsobilo-li pri zločine alebo prečine spolu niekoľko osob (spolupáchatelia, účastníci) a môže-li byť trestné pokračovanie zahájené proti všetkým len na návrh súkromnej strany, má návrh podaný proti jednej z nich za následok, že sa zahájí trestné pokračovanie proti všetkým«. V súvislosti s touto normou obsahuje § 116 tr. zák. tento predpis: »V prípade § 115 upustenie od návrhu proti jednému zo spoločníkov má za následok, že sa zastaví trestné pokračovanie tiež proti ostatným«. Zákon tedy nedovoľuje, aby poškodený podľa svojej ľubovôle určil, ktorý z viacerych účastníkov trestného činu má byť trestaný a ktorý nie.
Podľa súdnej praxi zpätvzatie súkromného návrhu proti jednému z tých, ktorí boli žalovaní ako účastníci toho istého trestného činu stihateľného len na súkromný návrh, len v tom případe nemá účinku proti ostatným účastníkom, keď je dokázané, že ten obžalovaný, voči ktorému súkromný návrh bol odvolaný, nezúčastnil sa trestného činu. Súdy nižších stolíc však nezistily také skutečnosti, z kterých by bolo možno ustáliť, či A. B. pôsobil spolu s obžalovaným M. pri spáchaní činu, pre ktorý bol tento obžalovaný za vinného uznaný, a jakým spôsobom, či bol A. B. tiež vo službe poškodeného včas spáchania činu, či J. M. spáchal krádež spôsobom pokračovacím, a či pri každom útoku proti majetku službodarcu spolupôsobil A. B., alebo len pri niektorých; konečne, nakoľko v jednotlivých prípadoch J. M. by bol kradnul sám bez účastenstva A. B-ho, jakým spôsobom spáchal J. M. tieto krádeže a jakú hodnotu majú věci, ktoré J. M. sám ukradnul. Poneváč bez zistenia horeoznačených skutočností neľze posudzovať, či má byť aplikovaná veta 2. odst. I, § 116 tr. zák. na obžalovaného J. M., alebo nie, a či má byť J. M. následkem zpätvzatia súkromného návrhu voči A. B-mu oslobodený úplné, alebo len čiastočne, — poneváč ďalej podľa odst. 3 § 33 tr. p. nov. najvyšší súd nemá práva zisťovať skutečnosti, preto pokračoval podľa odst. I 35 tr. p. nov. a nariadil nové pokračovanie dotyčné obžalovaného J. M.

Citace:

č. 4658. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 165-166.