NPD documents search: Váž. tr., 18 (1936)

Čís. 5708.

Pojem »verejného úradníka« v smysle §§ 393, 394, 461 tr. zák.
Veřejným úradníkom v smysle § 461 tr. zák. je i ten, kto nie je vo verejnoprávnom pomere podla služebnej pragmatiky, koná však z příkazu a poverenia příslušnej vrchnosti úkony veřejného úradníka.
K pojmu »nepravý klúč« v smysle § 336, čís. 4 tr. zák. Skutková podstata zločinu krádeže, kvalifíkovanej podla § 336, čís. 9 tr. zák.
Prečin podla § 473 tr. zák., spáchaný dozorcom váznov na osobě, ktorá si už odpykala trest na slobodě, ale neopustila ešte budovu vaznice.
Věcný súbeh prečinov podla § 249 a § 475 tr. zák., spáchaných dozorcom vazňov voči uvázneným ženám.
(Rozh. zo dňa 8. októbra 1936, Zm III 398/36.)
Zpomedzi radu trestných činov, z ktorých vinila obžaloba obžalovaného O. Z., boly pri vybaveni zmátočnej sťažnosti veřejného žalobců, obžalovaného a jeho obhájců do rozsudku vrchného sudu predmetom uvažovania tieto skutky:
Obžalovaný O. Z., výpomocný súdny zriadenec, přijatý a zaměstnaný za dennú mzdu, bol svojími nadriadeinými prezidiom přidělený službou k okresinému sudu a poverený mimo iného tiež dozorom nad vázňami. V tomto postavení obžalovaný:
1. odcudzil postupné erárne uhlie a dřevo ,v hodnotě asi 300 Kč; přístup k němu si zjednal používainím náhradného krúča ku skladišti, ktorý si dal zhotoviť v době, kedy sa povodný úradný klúč stratil, a ktorý si pomeohal pre svoju potřebu i pozdejšie, keď bol pdvoduý krúč zas najdený. Prvý súd kvalifikoval tento čin obžalovaného za zločin krádeže podla §§ 333, 336, č. 9 tr. zák.; na kvalifikáciu tiež podla § 336, čís. 4 tr. zák. neuznal s odbvodnenim, že obžalovaný mohol onen náhradný kluč právom pokladať za svoje vlastníctvo a že ho nelze označiť za klúč »nepravý«. Odvolací súd však shodne s obžalobou kvalifikoval tento čin obžalovaného za zločin i podla § 336, čís. 4 tr. zák. Nejvyšší súd zmátočnú sťažnosť obžalovaného a jeho obhájců, napadajúcu obe tieto zločinné kvalifikácie ako právně mylné, zčásti odmietol, zčásti zamietol.
2. Obžalovaný v listině o výkone trestu a v základnej knihe vazňov proti pravdě zapísal a svojím podpisomi potvrdil, že si vázeň P. riadne odpykal prisúdený mu trest na slobodě, hoci ho obžalovaný neoprávněně přepustil z trestu o dva dni driev. Prvý súd uznal za to obžalovaného vinným zločinom podla § 478, odst. 2 tr. zák.; odvolací súd však kvalifikoval čin ten za zločin podla § 394 tr. zák. Najvyšší súd zamietol zmátočnú sťažnosť obžalovaného a jeho obhájců, dovodzujúcu, že obžalovaný nespáchal čin ako veřejný úradník.
3. Keď si vázeň Š. Č. odpykal trest na slobodě a mal ísť domov, obvinil ho obžalovaný z krádeže úradného papieru a vyzval ho, aby s ním išiel k sudcovi cieťom výsluchu; cestou nafackal a pobil Š. Č-u. Prvý súd odsúdil obžalovaného za tento čin pre prečin podla § 473 tr. zák.; odvolací súd však sprostil obžalovaného v tomto bode obžaloby s odovodnenim, že v době, kedy obžalovaný čin spáchal, Š. Č. nebol už vázňom a preto obžalovaný nevykonával voči němu svoj úřad; spbsobil mu vraj najvyš len lahké poškodenie těla, pre ktoré však nelze obžalovaného stíhať. Najvyšší súd vyhověl zmatočnej sťažnosti veřejného žalobců, zrušili rozsudok odvolacieho súdu v tejto sprosťujúcej časti a uznal obžatovaného vinným súhlasne ako súd prvej stolice.
4. Obžalovaný obnažil před uvaznenými ženami svoj stoporený pohlavný úd, vykonal před nimi malú potřebu, ohmatával vazenkyne, v nocí vošiel len v sípodnom prádle do ich cely, lahol si medzi ne a obťažoval ich. Tieto činy obžalovaného kvalifikovaly oba sudy nižších stolic ako prečin podla § 475 tr. zák. Najvyšší súd vyhověl zmiátočnej sťažnosti veřejného žalobou, z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil v tejto časti oba nižšie rozsudky a podradil túto trestnú činnosť obžalovaného i ustanoveniu § 249 tr. zák.
K otázkám tuto naznačeným uviedol najvyšší súd
v dovodoch
svojho rozhodnutia:
(K čís. 1.) Pokial sťažovatelia napadajú rozsudok súdu druhej stolice z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. po zákone tvrďeniami, že pri krádeži spáchanej obžalovaným nebolo použité nepravého klúča a že náhradný klúč neni takým klúčom, ďalej, že obžalovaný nespáchal krádež jako veřejný úradník zneužiac svojho úradného postavenia, keďže bol len výpomocným zriadencom; okresného súdu, a z týchto dovodov domáhajú sa pominutia kvalifikácie činu obžalovaného podla § 336, čís. 4 a 9 tr. z., je zmátočná sťažnosť bezzákladná.
Nižšie súdy zo zistených skutočností na základe spisov okresného súdu v M. a vrchného súdu v B. a výpovědi přednostu okresného súdu správné dovodily, že obžalovaný, ačkolvek nebol vo verejnoprávnom pomere veřejných úradníkov podliehajúcich služebnej pragmatike, na základe poverenia a příkazu, daného příslušnou vrchnosťou, konal funkcie veřejného úradníka, za čo mal nárok na dennú mzdu a hladiac na toto správné považovaly obžalovaného za veřejného úradníka v smysle § 461 tr. z.
Podla stálej súdneji praxi može byť krádež kvalifikovaná podla § 336, čís. 9 tr. z., keď je spáchaná osoboui považovanou v smysle § 461 tr. z. za veřejného úradníka, ktorý zneužije pri tom svoje úradné postavenie a odcudzená vec neni sverená správě pachatela; lichá je preto i tá námietka sťažovatelov, že sa ustanovenie § 461 tr. z. nevzťahuje na kvalifikáciu krádeže podla § 336, čís. 9 tr. z. Právě úradné postavenie obžalovaného umiožnilo mu spáchanie krádeže. Neni oprávněná ani výtka sťažovatelov, že v súdenom případe nemala byť krádež obžalovaným spáchaná kvalifikovaná i podla § 336, čís. 4 tr. z.
Z toho, že obžalovaný, keď našiel povodný úradný kťúč od pivnice, v ktorej bolo uhlie, a uložili hio na nariadenie súdného kancelářského asistenta L. u něho a ponechal si druhý, totiž náhradný kťúč alumíniový a tohoto tajné používal k odoudzovaniu kuřiva, správné dovodil odvolací súd, že obžalovaný spáchal krádeže pomocou nepravého klúča. Pod nepravým klúčom totiž je rozumeť každý klúč, ktorý bol objednaný neoprávněným činiterom k otváraniu zámku a je ním preto i klúč náhradiný, používaný za povodný kluč stratený, od doby, keď sa najde povodný krúč, poneváč tým stráca náhradiný klúč svoj pravý účel. Neodovzdal-li teda obžalovaný súdnemu kancelářskému asistentovi L. i náhradný klúč a používal ho k otváraniu dverř za účelom krádeže bez vedomia a proti voli toho, kto chcel mať věci pod uzáverom, spáchal krádež kvalifikovanú i podla § 336, čís. 4 tr. z.
(K čís. 2.) Konečne bezpodstatná je i tá časť zmátočnej sťažnosti obžalovaného a jeho obhájců, uplatňujúca dovod zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. námietkou, že vrchný súd mylné zistil, že obžalovaný bol veřejným úradníkom a jako taký spáchal inkriminovaný trestný čin, a že mylné kvalifikoval jeho čin podla § 394 tr. z., keďže o verejnom úradníkovi možno hovoriť lén vtedy, jestliže tento má nejakú úradnú posohnosť a že vraj pojemi veřejného úradníka, jakého má na mysli ustanovenie §§ 393, 394 tr. z., nekryje sa s pojmom: tohoto, jako je uvedený v § 461 tr. z., lebo §§ 393 a 394 tr. z. rozoznávajú okrem veřejného úradníka i veřejného notára, čím vraj dávajii na javo, že pod pojmom veřejného úradníka rozumia niečo iného, než ustanovenie § 461 tr. z.
To, že obžalovaný bol v smysle § 394 tr. z. ,veřejným úradníkom, správné dovodily nižšie súdy zo zistených skutočností, jako je to už vyššie pri krádeži uvedené. K tomu sa dodává, že pojem veřejného úradníka pre celý trestný zákon, pokial jeho jednotlivé předpisy nemajú zvláštneho ustanovenia, obsahuje § 461 tr. z., ktorý pojem §§ 393 a 394 tr. z. len rozširujú i na zmenkového notára, vzťahujúc i na něho předpis týchto §§, jako na veřejného úradníka. Z toho však neplynie, že by veřejným úradníkom, jakého má na mysli ustanoveinie §§ 393, 394 tr. z., bolo rozumeť iného, než toho, koho za verejhého úradníka považuje predpis § 461 tr. z., jako sa to mylné domnievajú sťažovatelia. Keď obžaloba tvrdí, že obžalovaný proti pravdě učinil zápis do listiny o výkone trestu, spadal sem aj zápis o výkone trestu v trestnom spise s vlastnoručným podpisom obžalovaného aj zápis do základnej knihy vázňov a nesprávná je námietka, že druhý z týchto zápisov nebol pojatý do obžaloby, alebo že prvý z týchto zápisov nespadal; do oboru posobnosti obžalovaného.
Hladiac na horeuvedené bola bezzákladná časť zmátočnej sťažnosti obžalovaného a jeho obhájců zamietnutá podla odst. 1 § 36 por. nov.
(K čís. 3. a 4.) Naproti tomu neťze odopreť oprávnenie zmátočnej sťažnosti veřejného žalobců, uplatňujúcej dovod zmiátočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p., v časti, pokial s ňou generálna prokuratúra súhlasila, a domáhajúcej sa odsúdenia obžalovaného i pre prečin podla § 473 tr. z. a zmátočnej sťažnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p., domáhajúcej sa kvalifikácie činu obžalovaného i jako prečinu podla § 249 tr. z.
Pokial sa týká prečinu podla § 473 tr. z., přijaly nižšie súdy za zistené, že obžalovaný prišiel ku Š. Č., keď tento po odpykaní trestu mal ísť domov, obvinil ho, že odcudizil nějaký úradný papier, a vyzval ho, aby sa odobral k výsluchu k sudcovi B. Potom išiel s ním na prvé poschodie, kde ho ždíúril až Š. Č. padol na zem a podla zistenia prvostupňového sudu ho i vyfackal.
Z týchto zistených skutočností dovodil odvolací súd, že v době, keď obžalovaný Š. Č. ždúril, nebol tento už vázňom a nevykonával preto obžalovaný vočí nemu už svoj úřad dozorců vázňov.
Tomuto názoru odvolacieho súdu nelze prisvedčiť. Je sice pravda, že v době, keď sa čin stal, Š. Č. odpykal už trest a mal ísť domov, avšak je zistené odvolacím súdom i to, že obžalovaný predtým než Š. Č. odišiel domov, obvimil ho z krádeže úradného papieru, vyzval ho, aby išiel k výsliucbu k sudcovi, iišiel s ním na poschodie a tam čin vykonal. Z tohoto posledně uvedeného je zřejmé, že obžalovaný postupoval voči Š. Č., ktorý ešte neopustil budovu okresného súdu, jako veřejný úradník úradne, a nie ako osoba súkromná a ublížiac mu pri tomi skutkom spáchal prečin podla § 473 tr. z. Ublíženie skutkom veřejným úradníkom pri vykonávaní jeho úřadu vyčerpává totiž skutkovú podstatu prečinu zneužitia úradnej moci.
Nelze však súhlasiť s názorom nižších súdov ani dotyčné kvalifikácie činu obžalovaného uvedeného pod bodom VII prvostupňového rozsudku len ako prečinu podla § 475 tr. z.
Súdy prvej a druhej stolice zistily, že obžalovaný jednak nezisteného dna v roku 1933 před ženami, ktoré odpykávaly trest, vystrkával obnažený stoporený pohlavný úd a vykonával před nim i malú potřebu a jednak před vázňami ohmatával vázenkyne. Zistily tiež, že raz v noci len v spodnom prádle vošiel do ženskej cely, tami si medzi vázenkyne lahol a ich ohmatával.
Táto činnost obžalovaného skládá sa správné z dvoch časti: jednak z veřejného vykonania činu urážajúceho stud (vykonanie telesnej potřeby v přítomnosti viac osob) a jednak z činnosti vykonánej proti povinnostiam veřejného úradníka a z prinútenia niekoho proti právu niečo trpeť (iahnutie si medzi vázenkyne v spodnom prádle v noci a ohmatávanie ich) a neize preto tvrdiť, že by bol obžalovaný jedným činom porušil niekolko ustanovení zákona, jako sa to mylme domnievajú nižšie súdy, a že by bol daný len súbeh treslných zákonov podla § 95 tr. z., ale jestvuje tu súbeh trestných činov podla § 96 tr. z., a to prečinu podla § 475 tr. z. a prečinu podla § 249 tr. z.
Hladiac na horeuvedené mýlil sa odvolací súd, keď v konaní obžalovaného, uvedenom ad III. prvoistupňového rozsudku nespoznal skutkovú podstatu žalovaného trestného činu a zavinil tak zmátok podla § 385, čís. 1 a) tr. p. Taktiež mýlily sa oba nižšie súdy, keď kvalifikovaly čin obžalovaného, uvedený pod bodom VII. prvostupňového rozsudku, len ako prečin podla § 475 tr. z., čím zavinily zmátok podla § 385, čís. 1 b) tr. p.

Citace:

čís. 5708. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 431-435.