NPD documents search: Váž. civ., 5 (1923)

Čís. 5393.

Za podmienok § 94 tr. zák. třeba započítat do trestu i vazbu vytrpenú v cidzozemsku.
Rozhodnutím alebo opatřením súdnym s hladiska § 108 tr. zák. třeba rozumět len rozhodnutie alebo opatrenie tuzemského sudu.
(Rozh. zo dňa 8. októbra 1935, Zm III 227/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti R. R. pre zločin podvodu atď. následkom zmátočnej sťažnosti obžalovaného a jeho obhájců z povinnosti úradnej z dbvodu zmátočnosti ozinačeného v bode 1 c) § 385 tr. p., zrušil rozsudky oboch nižších súdov ve výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným prečinom podvodu podla § 50 tr. nov. a § 380 tr. z., a sprostil obžalovaného na základe § 326, č. 3 tr. p. od obžaloby pre tento čin. V dósledku čiastočného oslobodenia obžalovaného vymeral mu najvyššr súd znova trest a dal sudu prvej stolice poukaz, aby v smysle § 505, odst. 2 tr. p., rozhodol o započítaní ďalšej vazby.
Z dovodov:
Pri preskúmaní věci z povinnosti úradnej zbadal najvyšší súd, že rozsudky nižších súdov trpia zmátočnosťou, označenou v § 385, čís. 1 c) tr. p., pokial obžalovaného uznaly vinným prečinom podvodu podla § 50 tr. nov. a § 380 tr. z.
Podla zisteného skutkového stavu tento trestný čin bol spáchaný v T. a v B. v Maďarsku postupné, a to v době od roku 1927 do konce roku 1930. Pre tento čin bolo proti obžalovanému trestné pokračovanie zavedené u příslušného súdu v Maďarsku. Keď však v běhu trestného pokračovania obžalovaný — ktorý je československým štátnym občanom — sa vrátil do Československej republiky, bol skutkový stav tuinajším vrchnostiami sdelený prípisom kr. štátneho zastupitelstva v Budajpešti cielom ďalšieho stíhania obžalovaného.
Štátne zastupitelstvo v B. B. dňa 22. marca 1934 podalo návrh vyšetrujúcemu sudcovi u krajského súdu v B. B., aby vo věci previedol stopovanie a následkom toho návrhu vyšetrujúci sudca dňa 4. apríla 1934 učinil opatrenie, aby G. B. bol vo věcí ako obviněný vypočutý. Do tejto doby nebolo učiněné tunajšími súdrni žiadne opatrenie proti obžalovanému.
Podla posl. odstavca § 106 tr. z. u prečinov sa premlčuje trestné pokračovanie po uplynutí troch rokov. Premlčanie počíná podla § 107 tr. z. dňom dokonania činu a podla ustanovení § 108 tr. z. sa pretrhuje súdnym rozhodnutím alebo opatřením proti vinníkovi. Poneváč však od dokonania trestného činu (prečimu podvodu) až do prvého opatřeni a sudu, namiereného proti obžalovanému, uplynula už doba troch rokov na premlčanie zákonom stanovená, preto v súdenom případe dotyčné prečinu podvodu, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným, nastalo premlčaníe, ktoré vylučuje zavedenie trestného pokračovania. Neprichádzajú tu v úvahu pre prerušenie premlčania snad opatrenia, ktoré učinily v tejto věci sudy v cudzozemsku (v Maďarsku), lebo s hladiska § 108 tr. z. pod rozhodnutím alebo opatřením súdnym třeba rozumět rozhodnutie alebo opatrenie len súdu tunajšieho (československého) a preto doba premlčania činu nemóže byť přerušená případným trestným pokračováním alebo niektorým súdnym opatrením v cudzozemsku, ako to najvyšší súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí Zm III 89/25 (Právny Obzor, 1926, str. 215). Preto najvyšší súd — hladiac na ustanovenie posledného odstavca § 385 tr. p. —pokračoval podla § 33, odst. 1 por. nov.
Rozsudkom vrchného súdu bola obžalovanému započítaná do trestu len vazba, v ktorej boi obžalovaný od 9. októbra do 17. októbra 1934, avšak ani krajský súd ani vrchný súd nerozhodol o započítaní tej predbežnej vazby, ktorú v tejto věci vytrpěl obžalovaný v trestnom pokračovaní zavedenom v Maďarsku, a to od 1. mája do 16. mája 1931. Bolo preto krajskému súdu uložené, aby podla § 505, odst. 2 tr. p. dodatočne rozhodoí o prípadnom započítaní tejto vazby.
Poznamenává sa pri tom, že nakolko' ide o nezavinenú vazbu, vytrpěná před vynesením’ rozsudku prvej stolice, a tým sú aj dané podmienky pre započítanie vazby v smysle § 94 tr. z. — nie je překážkou pre jej započítanie okolnost, že bola vytrpěná v cudzozemsku, lebo § 94 tr. z. v tomto smere neobsahuje žiadne obmedzenie a preto niet ani rozdieliu, vytrpel-li vinník vazbu tuná alebo v cudzozemsku. Plynie to vzlášt aj z porovinania ustanovení § 13 a § 94 tr. z., lebo podla § 13 tr. z. — v prípadoch §§ 8 a 9 tr. z. — část trestu vytrpěná v cudzine musí byť vždy započítaná do trestu, ktorý bol uložený súdmi československými, a doplňuje toto ustanovenie § 94 tr. z., ktorý imperativně predipisuje, aby bola započítaná do trestu vazba (vytrpěná před vyhlášením rozsudku prvej stolice), pokiar ju odsúdený nezavinil.

Citace:

čís. 5393. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 395-396.