NPD documents search: Boh. adm., 15 (1933), sv. 2

Čís. 5215.

Súkromný žalobca môže podať opravný prostriedok v lehote, ktorú mal štátny zástupca driev jednavší.
(Rozh. zo dňa 6. februára 1935, Zm III 263/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti Z. S. a spol., obžalovaným zo zločinu klamstva, odmietol zmätočnú sťažnosť poškodenej strany ako náhradnej súkromnej obžalobkyne.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu, ktorým bol potvrdený oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu, podala poškodená zmätočnú sťažnosť na základe § 384, č. 9 a § 385, č. 1 a) tr. p. Najvyšší súd, preskúmajúc túto trestnú vec, zbadal toto:
Podľa obsahu spisov tejto trestnej veci proti sprosťujúcemu rozsudku prvostupňového súdu, ktorý bol vyhlásený 23. septembra 1932 v prítomnosti zástupcu poškodenej, verejný žalobca, ktorý zastupoval obžalobu, ohlásil odvolanie, ktoré však vyjadrením z 26. októbra 1933 vzal zpät. O tomto vyjadrení upovedomil súd prvej stolice poškodenú s tým, že má právo ohlásiť odvolanie behom 3 dní. Dňa 7. novembra 1933 podala poškodená odvolanie, ktoré vrchný súd vybavil meritorne, potvrdzujúc rozsudok prvostupňového súdu. Z toho plynie, že vrchný súd považoval odvolanie poškodenej za podané v zákonnej lehote a preto bol názoru, že ho má vybaviť meritorne. Tento názor je však mylný.
§ 388 tr. p. v novom znení predpisuje, že odvolanie má byť ohlásené do 3 dní po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu, a bol-li rozsudok oznámený doručením (§ 329 tr. p.) do 3 dní po jeho doručení. Podľa ustanovenia 2. vety § 46 tr. p. v prípade, keď na miesto žalobcu, ktorý dosiaľ zastupoval obžalobu, vstúpi iný žalobca, platí pre nového žalobcu tá lehota, ktorú mal žalobca driev jednavší. Z toho plynie, že keď poškodená chcela podať odvolanie proti sprosťujúcemu rozsudku prvostupňového súdu, mala toto odvolanie ohlásiť v 3dňovej lehote od vyhlásenia rozsudku, totiž od 23. septembra 1932. To, že štátny zástupca ohlásil odvolanie, neprekážalo poškodenej ohlásiť odvolanie pre prípad, že by odvolanie štátneho zástupcu bolo neskoršie zpät vzaté, a žiadať pre ten prípad o doručenie opisu rozsudku cieľom prevedenia odvolania. Takémuto postupu nie je na prekážku ustanovenie § 383, odst. III., bod 2 b) tr. p., ľebo toto ustanovenie dotýka sa len účinnosti ohláseného opravného prostriedku a nie lehoty k jeho ohláseniu. Poneváč v tomto prípade poškodená v 3dňovej lehote od vyhlásenia rozsudku neohlásila odvolanie, bolo v zákonitej lehote oznámené len odvolanie štátneho zástupcu, ktoré však bolo neskoršie zpät vzaté. Upovedomenie poškodenej o zpätvzatí odvolania verejného žalobcu nemohlo pre poškodenú založiť novú lehotu ku podaniu odvolania, aj keď súd prvej stolice nesprávne dal poškodenej opačné poučenie. Odvolanie poškodenej, podané len 7. novembra 1933, bolo tedy opozdené a malo byť v smysle § 389 tr. p. už súdom prvej stolice odmietnuté. Keďže tento súd predložil toto odvolanie vrchnému súdu, bol tento povinný ho odmietnuť v zasadnutí senátu v smysle § 400, č. 3 a § 401, odst. 3 tr. p., po prípade ešte pri porade po prevedení odvolacieho pojednávania v smysle § 422 odst. 2 tr. p. Vrchný súd nebol však oprávnený učiniť opozdené odvolanie predmetom meritorného rozhodnutia. Keď však poškodená nemala už práva podaním odvolania prevziať zastúpenie obžaloby (§ 52, odst. 2 tr. p.), nemá práva podať zmätočnú sťažnosť proti rozsudku odvolacieho súdu. Preto bola jej zmätočná sťažnosť odmietnutá podľa 3. odst. § 434 tr. p. ako podaná neoprávnenou osobou.

Citace:

č. 3606. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 6/1, s. 380-381.