NPD documents search: Váž. tr., 17 (1935)

Čís. 5209.

Podľa § 91, odst. 1 tr. p. zmocnenie môže byť dané tiež vo zvláštnom písomnom vyjadrení. Obsah tohoto písomného vyjadrenia, jeho formu a ďalší postup zákon neurčuje; stačí tedy, keď ten, kto je oprávnený k udeleniu zmocnenia, dá písomne na javo svoju vôľu, aby ho zastupoval verejný obžalobca.
(Rozh. zo dňa 31. januára 1935, Zm III 558/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti F. D. a spol., obžalovaným z prečinu pomluvy tlačou, na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti verejného obžalobcu vyniesol toto usnesenie: Následkom zmätočnej sťažnosti verejného obžalobcu na základe § 35, odst. 1. por. nov. z povinnosti úradnej zrušuje najvyšší súd rozsudky oboch súdov nižších stolíc v časti vzťahujúcej sa na obžalovaného F. D., proti tomuto obžalovanému nariaďuje nové pokračovanie a tým poveruje krajský ako kmetský súd v B. Zbývajúca na obžalovaného O. P. sa vzťahujúca časť výroku rozsudku vrchného súdu zostáva v platnosti. Zmätočnú sťažnosť poukazuje najvyšší súd na toto rozhodnutie. Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu podal zmätočnú sťažnosť verejný obžalobca len na ťarchu obžalovaného F. D. na základe § 385, č. 1 c) tr. por., lebo vrchný súd má mylne za to, že predpísané zmocnenie dotyčne obžalovaného F. D. udelené nebolo, a preto obžalovaný F. D. omylne bol oslobodený. Zmätočná sťažnosť je základná.
Formálne náležitosti zmocnenia obsahuje § 91, odst. 1 tr. p., ktorý stanovil, že zmocnenie môže byť dané buď v úradnom spise, riadenom na štátne zastupiteľstvo alebo na ministra spravedlnosti, alebo vo zvláštnom písomnom vyjadrení. Obsah tohoto písomného vyjadrenia, ďalšiu jeho formu a postup zákon neurčuje; stačí tedy, keď ten, kto je oprávnený k udeleniu zmocnenia, dá písomne na javo svoju vôľu, aby ho zastupoval verejný obžalobca. Podľa zistenia vrchného súdu urazený verejný úradník podal svoj návrh k súdu cieľom stíhania obžalovaného v lehote uvedenej v § 17 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. Zo spisov vysvitá, že urazený ešte pred tým, než podal k súdu svoje trestné oznámenie, žiadal u svojho predstaveného úradu, aby v smysle vtedy platného § 9, č. 6 zák. čl. XLI:1914 bolo udelené zmocnenie štátnemu zastupiteľstvu. Toto zmocnenie bolo aj udelené a na základe jeho podaný návrh štátneho zastupiteľstva cieľom zavedenia stopovania došiel k súdu dňa 18. októbra 1933, totiž toho istého dňa, keď trestné oznámenie urazeného bolo k súdu podané. Urazený tedy, ktorý ináčej na základe § 89 tr. p. právom mohol predpokladať, že aj jeho k súdu podané trestné oznámenie bude sdelené so štátnym zastupiteľstvom, písomne vyjadril v lehote uvedenej v § 17 zák. č. 108/1933, že žiada, aby obžalovaný bol stíhaný a aby ho zastupoval verejný obžalobca. Na základe tohoto vyjadrenia obžalovaného bola k súdu podaná verejná obžaloba v lehote uvedenej v § 17, odst. 1 a § 14, odst. 5 zák. č. 108/1933. Preto mylný je názor súdov nižších stolíc, že zmocnenie nebolo udelené urazeným, v lehote uvedenej v § 14, odst. 5 zák. č. 108/1933. Rozsudok odvolacieho súdu trpí tedy zmätočnosťou podľa § 385, bod 1 c) tr. p. Najvyššiemu súdu však nebolo možno rozhodnúť vo veci samej, poneváč súdy nižších stolíc, obmedzivši sa na rozhodnutie o správnosti udeleného zmocnenia, neurobily žiadnych skutkových zistení dotyčne dôkazu pravdivosti inkriminovaných tvrdení, ačkoľvek obžalovaný činil návrh v tomto smere a zo spisov neplynie, že by tu bol dôvod k vylúčeniu dôkazu pravdy podľa § 15 z. čl. XLI:1914, alebo podľa § 7, odst. 2 zák. čís. 108/1933. Najvyšší súd postupoval tedy podľa § 35, odst. 1 tr. p. nov., urobil opatrenie, uvedené vo výrokovej časti usnesenia, a zmätočnú sťažnosť naň poukázal.

Citace:

č. 5209. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 82-83.