NPD documents search: Boh. adm., 8 (1926), sv. 1

Čís. 5221.

Pod pojem násilia podľa § 4 odst. 2 zák. čl. XL:1914 spadá aj obmedzenie osobnej slobody orgánu vrchnosti.
(Rozh. zo dňa 14. februára 1935, Zm IV 319/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti R. B., obžalovanej z prečinu násilia proti orgánu vrchnosti atď., na základe verejného pojednávania zmätočnú sťažnosť obžalovanej čiastočne odmietol, čiastočne zamietol. Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť uplatňovaná na základe § 385 čís. 1a) tr. p. je bezzákladná. K naplneniu skutkovej podstaty prečinu násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4-II zák. čl. 40/1914 sa nevyžaduje, aby výkon bol aj skutočne zmarený, ale stačí, keď pachateľ upotrebením násilia len prekáža orgánu vrchnosti vo výkone jeho povolania, ktorý je po práve. Činnosť obžalovanej, že z vonku zamkla súdneho vykonavateľa v obchodnej miestnosti, je treba považovať za násilie, lebo obžalovaná týmto svojím jednaním obmedzila osobnú slobodu súdneho vykonavateľa a týmto spôsobom prekážala aj v prevádzaní exekúcie, pri čom je ľahostajné, že obmedzenie osobnej slobody exekútora a tak prekážanie prevedenia výkonu trvalo iba kratšiu dobu následkom okolnosti sťažovateľkou uvedenej. Nemýlil sa preto vrchný súd, keď obžalovaná v tomto prípade uznal vinnou prečinom násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4-II zák. čl. 40/1914.

Citace:

č. 5392. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1927, svazek/ročník 8/1, s. 403-404.