NPD documents search: Váž. tr., 7 (1925)

Čís. 15710.

Vědomosť vymáhajúceho veriteľa, že na dlžníka — obchodníka — vedu exekúcie aj četní iní veritelia, stačí k dokázaniu jeho vedomosti o dlžníkovej insolvencii podľa § 34 konk. por.
(Rozh. zo 4. decembra 1936, Rv IV 80/36.)
Správca úpadkovej podstaty napadol žalobou na základě bodu 2., odst. 1 § 34 konk. por. exekučné záložné právo nadobudnuté žalovaným mestom mobilárnymi exekúciami, vedenými proti úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.
Oba nižšie súdy žalobe vyhovely tak, že napadnuté exekučné záložné právo vyhlásily voči konkurzným veriteľom za bezúčinné.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalovaného mesta zamletol.
Dôvody:
Najvyšší súd zistil z exekučných spisov okresného súdu v B. č. E 3366/32, sdelených na pojednáváni před súdom I. stolice dňa 10. apríla 1935, že proti úpadcovi vykonala firma B. dňa 28. júna 1932 exekúciu, a to od 8 hod. ráno (č. E 3366/32), k tejto exekúcii pripojilo sa v ten istý deň o 9 hod. 05 min. žalované mesto s vecou E 3886/32 a vdova po zomr. Albertovi P. s vecou č. E 1275/32. Za žalované mesto intervenoval za advokáta Dr. Ladislava M. Juraj V.
Keď tedy žalované mesto počalo zabavovať hnuteľnosti úpadcu, ktorý bol vtedy nesporne obchodníkom, trpe tento už výkon druhej a tretej exekúcie v ten istý deň.
Obchodník, ktorý trpí, aby jeho hnuteľnosti boly zabavené exekučne, miesto toho, aby pohľadávku zaplatil, alebo uložil do súdneho depozitu, dal nepochybne na javo, že nie je spôsobilý platiť.
Nemôže byť tedy pochybným, že úpadca už nebol spôsobilý platiť vtedy, keď sa zástupca žalovaného mesta hlásil cieľom výkonu exekúcie E 3886/32 u výkonného orgánu vykonávajúceho exekúciu v prospech iného veriteľa, a že tejto nespôsobilosti úpadcu platiť Juraj V. musel sa dozvedeť už pri hlásení sa u výkonného orgánu, lebo videl alebo aspoň videť musel, že tento vykonává exekúciu proti úpadcovi obchodníkovi.
Vo zvýšenej miere platí to všetko na ostatné napadnuté exekúcie.
Výšspomenuté zabavenie, započaté dňa 28. júna 1932, bolo vykonávané bez prerušenia do dňa 19. resp. 26. júla 1932, a už dňa 28. júna 1932 o 14 hod. 15 min. pripojilo sa k doterajším vymáhajúcim veriteľom viac ďalších veriteľov, a potom v nasledujúcich dňoch ešte ďalší veritelia, a medzi tými žalované mesto dňa 2. júla 1932 s vecou E 4267/32 a dňa 11. júla 1932 s vecon č. E 4367/32, u ktorých intervenoval v zástúpení žalovaného mesta za advokáta Dr. Ladislava M. tiež Juraj V.
Z toho je zrejmé, že žalované mesta nadobudlo napadnutými zabaveniami exekučné záložné právo, teda zaistenie v takej dobe, keď exekút (pozdejší úpadca) už nebol spôsobilý platiť, a že žalované mesto sa dozvedelo o tejto neschopnosti úpadcu ešte pred započatím prvého zabavenia, lebo vedomosť Juraja V., ako zástupcu žalovaného mesta pri výkone exekúcie na hnuteľnosti nahradzuje vedomosť zastúpeného mesta.
Bezzákladne sťažuje si tedy žalované mesto, že nižšie súdy porušily ustanovenia 2. bodu, 1. odstavca § 34 konkurzného poriadku, keď žalobe vyhovely, keďže nebolo sporné, že konkurz bol vyhlásený ešte před uplynutím 6 mesiacov, počítajúc odo dňa zabavenia.
Stanovisko žalovaného mesta, že jeho vedomosť má sa ináč posúdiť než vedomosť fyzickej osoby, je v rozpore s právným pravidlom, že vedomosť zástupců nahradzuje vedomosť zastúpeného.
Stanovisko žalovaného mesta, že žalobník mal dokázať, že žalované mesto vedelo aspoň pri započatí zabavenia, že dlžník je insolventný, je síce správné, avšak podľa vyššie uvedených, táto vedomosť žalovaného mesta ide z exekučných spisov nepochybne na javo.
Pri takých okolnostiach bolo treba dovolaciu žiadosť zamietnuť ako bezzákladnú.

Citace:

Čís. 15710.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1237-1238.