NPD documents search: Boh. adm., 8 (1926), sv. 2

Čís. 5211.

Pri použití násilia spadajúceho pod pojem § 345 tr. z. nemôže prísť v úvahu kvalifikácia činu podľa § 93 zák. čl. XII:1894. — Čís. 5211 —
Bolo-li zistené, že ťažké ublíženie na tele spôsobil poškodenému len jeden zo spolupachateľov, a nebolo zistené, že aj druhí spolupachatelia, keď pokračovali v nebezpečnom vyhrážaní a v odnášaní ukradnutých vecí, vedeli o tomto ťažkom ublížení, neľze dotyčne týchto uznať na kvalifikáciu podľa § 349, odst. 1, čís. 2 tr. z.
(Rozh. zo dňa 2. februára 1935, Zm IV. 620/34.)
Obžalovaní Š. H. a jeho spoločníci, ozbrojení kolíkmi a sekerou, vykopali na poli repu a chystali sa ju odniesť. Keď však boli pristihnutí obecným hájnikom, ktorý sa snažil im v tom zabrániť, vrhli sa na neho a obžalovaný Š. H. uderil ho kolíkom do ruky a spôsobil mu poranenie, ktoré sa hojilo asi 14 dní. Poškodený hájnik utiekol a obžalovaní odniesli ukradnutú repu. Obžaloba štátneho zastupiteľstva kládla obžalovaným za vinu zločin lúpeže podľa §§ 70, 345, 349, odst. 1, č. 2 tr. z. Porotný súd na základe výroku porotcov uznal vinným zločinom lúpeže podľa obžaloby len obžalovaného Š. H., kdežto druhých obžalovaných — nakoľko porotcovia odpovedali na príslušné právne otázky záporne — sprostil obžaloby.
Najvyšší súd, rozhodujúc o veci následkom zmätočnej sťažnosti štátneho zastupiteľstva a obhájcu obžalovaného Š. H., vyniesol rozsudok, ktorým zmätočnú sťažnosť obhájcu obžalovaného Š. H. čiastočne odmietol, čiastočne zamietol, vyhovujúc však čiastočne zmätočnej sťažnosti štátneho zastupiteľstva, zrušil z dôvodu zmätku podľa § 385, č. 1 a) tr. p. napadnutý rozsudok porotného súdu, pokiaľ ním boli obžalovaní M. M., A. M. a B. D. sprostení obžaloby, a uznal ich vinnými.
Z dôvodov:
Obhájca obžalovaného Š. H. po vyhlásení rozsudku udržal zmätočnú sťažnosť už oznámenú a ohlásil tiež zmätočnú sťažnosť na základe § 385 č. 2 tr. p. bez bližšieho odôvodnenia. Vyjadrenie obhájcu o udržaní zmätočnej sťažnosti vzťahuje sa na zmätočnú sťažnosť ním ohlásenú behom hlavného pojednávania na základe § 29, č. 4 por. nov. preto, že súd nedal namiesto otázok navrhnutých štátnym zástupcom otázky na prečin podľa § 301 tr. z. a na poľný prestupok. Táto časť zmätočnej sťažnosti je bezzákladná. Aj podľa údajov obžaloby, aj podľa údajov obžalovaného tento sa vybral s inými spolupachateľmi na krádež; keď spoluobžalovaní odnášali ukradnutú repu a poľný hájnik O. K. snažil sa im v tom zabrániť, obžalovaný Š. H. uderil O. K. kolíkom po ruke. Spolupachatelia mali pripravených už asi 10 až 12 q repy. Výška skutočne spôsobenej škody nemusela byť zisťovaná, poneváč aj bez ohľadu na iné náležitosti § 93 zák. čl. XII/1894 a bez ohľadu na výšku škody — pri použití násilia spadajúceho pod pojem § 345 tr. z. nemôže prísť v úvahu kvalifikácia činu podľa § 93 zák. čl. XII/1894. Podľa tohoto stavu veci musela byť v smysle § 5 por. nov. položená len otázka obžaloby v smere zločinu lúpeže podľa § 345 a
Trestní rozhodnutí XVII. 5 § 349, odst. 1, č. 2 tr. z. a nebolo tu zákonitého podkladu pre položenie výpomocných otázok v smysle § 301 tr. z. a § 93 zák. čl. XII:1894 (§ 11 por. nov.). Zamietnutím obhájcovho návrhu nebol tedy zavinený dôvod zmätku podľa § 29, č. 4 por. nov. Preto bola zmätočná sťažnosť v tejto časti zamietnutá podľa 1 odst. § 36 por. nov.
Najvyšší súd zaoberal sa len tou časťou zmätočnej sťažnosti štátneho zastupiteľstva, v ktorej bol uplatňovaný dôvod zmätku podľa § 385, č. 1 a) tr. p. proti tej časti rozsudku prvého súdu, v ktorej obžalovaní M. M., A. M. a B. D. boli sprostení obžaloby. Tejto zmätočnej sťažnosti neľze z hlavnej časti odopreť oprávnenia.
Podľa kladnej odpovedi na prvé otázky skupiny I., II., III. a IV. porotcovia zistili, že obžalovaní Š. H., M. M., A. M. a B. D. na poli vykopali z hromad repu A. U. a chystali sa ju odniesť v pytľoch. Keď boli pri tom pristihnutí obecným hájnikom O. K., ktorý sa snažil im v tom zabrániť, aby si mohli podržať ukradnutú repu, vrhli sa sami alebo so svojimi spoločníkmi ozbrojení (M. M. sekerou, A. M. a B. D. kolíkami) na O. K. a keď tento bol spoluobžalovaným Š. H. uderený kolíkom do ľavej ruky a následkom toho utrpel zranenie (hojace sa asi za 14 dní), a utiekol, obžalovaní odniesli sami alebo so svojimi spoločníkmi ukradnutú repu. Pokiaľ porotcovia záporne odpovedali na druhé (právne) otázky II., III. a IV. skupiny a tým vyriekli, že títo obžalovaní nespáchali trestného činu, je tento výrok zmätočný v smysle § 385, č. 1 a) tr. p., lebo zo zistených skutočností možno odviesť len ten právny záver, že títo obžalovaní, byvši pristihnutí pri krádeži, použili nebezpečnej vyhrážky tým cieľom, aby si ukradnuté veci podržali. Je tu tedy daná skutková povaha lúpeže podľa §§ 70 a 345 tr. zák. Preto bolo treba vyhoveť zmätočnej sťažnosti štátneho zastupiteľstva z dôvodu zmätku podľa § 385 čís. 1a) tr. p. zrušiť na základe 1. odst. § 33 por. nov. napadnutý rozsudok v sprosťujúcej časti a týchto obžalovaných uznať vinnými zo zločinu lúpeže podľa §§ 70 a 345 tr. z. Obžaloba a zmätočná sťažnosť sice žiadala podriadiť čin týchto obžalovaných aj pod ustanovenie § 349 odst. 1 čís. 2 tr. z. Najvyšší súd však tomuto návrhu nevyhovel, lebo bolo zistené, že ťažké ublíženie na tele spôsobil O. K-ovi iný obžalovaný (Š. H.) a neboly zistené žiadne skutočnosti, z ktorých by sa dalo uzatvárať, že obžalovaní M. M., A. M. a B. D., keď pokračovali v nebezpečnom vyhrožovaní a v odnesení ukradnutých vecí, vedeli o tomto ťažkom ublížení, ktoré spôsobil iný spolupachateľ lúpeže.

Citace:

č. 5211. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 84-86.