Čís. 6123.

Ku skutkovej podstate zločinu podľa § 282 tr. zák. sa vyžaduje, aby osoba, ktorá tvorí predmet činu, sama pojala určité a vážne želanie dať sa usmrtit’ a aby to aj vyjádrila voči pachateľovi takým spôsobom, aby ním bol pohnutý k úmyselnému jej usmrteniu; prianie neľze stotožňovať alebo zameňovat’ so súhlasom takej osoby.
Prianie dať sa usmrtit’ musí byť výsledkom zralého uváženia, ktoré neľze predpokládat’ u dieťaťa alebo u osoby blízkej detskému veku, a musí byť jediným dôvodom rozhodnutia pachateľovho k činu označenému v § 279 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 1. februára 1938, Zm III 613/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému zo zločinu podľa § 279 tr. z. atď., vyhovujúc zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, založenej na dôvode zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p., zru- šil rozsudok porotného súdu vo výroku, ktorým bol obžalovaný odsúdený pre zločin podľa §§ 65, 282 tr. z., a kvalifikoval tento čin obžalovaného ako pokus zločinu úmyselného usmrtenia človeka podľa § 65, 279 tr. z.
Z dôvodov:
Zmätočná sťažnosť verejného žalobcu z dôvodu § 385, čís. 1 b) tr. p. proti výroku o vine, ktorým čin obžalovaného spáchaný na úkor M. bol kvalifikovaný ako pokus zločinu podľa §§ 65, 282 tr. z., je dôvodná.
Kladne zodpovedanými skutkovými otázkami skupiny I, čís. 1 a 3 verdiktu porotcovia zistili:
Obžalovaný nial s M. milostný pomer od jasene 1936 a poneváč jej rodičia bránili a pre tento poměr ju hrešili a bili, žiadala M. obžalovaného viackrát, aby ju zabil.
Dňa 1. januára 1937 vyvolal večer obžalovaný M. z tanečnej zábavy pred hostinec a pýtal sa jej, či sa ešte na zábavu vráti, na čo mu ona odpovedala kladne. Pýtal sa jej tiež, či ju má zastřelit’, a na to odpovedala M.: »Mne je to jedno, keď nemôžeme byť spolu na svete, tak nech spolu zomreme«, na čo obžalovaný vytiahol browning, strelil trikrát na M. a to do ľavého hrudníka, do ľavého pažného kľbu a do krku, takže utrpela zranenia, ktoré sa liečily do 20 dní.
Zodpovediac druhú právnu otázku záporne a štvrúi právnu otázku kladne, vyvodili porotcovia zo zisteného skutkového stavu právny záver, že obžalovaný bol k svojmu činu pohnutý vážným a rozhodným prianím poškodenej a že tak započal konanie, ktorým zamýšľal poškodenú úmyselne, ale bez úmyslu vopred uváženého zabit’, čin však nedokonal z příčin mimo jeho vôle ležiacich, v dôsledku čoho porotný súd kvalifikoval čin obžalovaného ako pokus zločinu podľa §§ 65, 282 tr. z.
Uvedený právny záver je mylný.
Podľa § 282 tr. z. sa vyžaduje, aby osoba, ktorá tvorí predmet činu, pojala sama určité a vážné želanie dať sa usmrtit’ a toto želanie aby aj vyjárřila voči pachateľovi takým spôsobom, že by ním bol pohnutý, primätý, k úmyselnému usmrteniu tejto osoby.
Neľze tedy prianie tejto osoby stotožniť alebo zamenit’ so súhlasom, lebo súhlas predpokládá vznik zámeru a jeho prejavenie predom u inej osoby.
Z požiadavku, že prianie musí byť rozhodné a vážné, vyplývá, že musí byť výsledkem zrelého uváženia, ktoré neľze predpokládat’ u dieťaťa alebo u osoby blízkej detskému veku. Konečne z požiadavku, že vážným a rozhodným prianím iného má byť pachatel’ pohnutý k vykonanému alebo zamýšľanému, ale nedokonanému zabitiu člověka, vyplývá, že toto prianie musí byť jediným dôvodom k rozhodnutiu pachateľa k činu v § 279 tr. z. opísanému.
Zo zisteného prejavu poškodenej »mne je to jedno« atď., ako aj z výslovného zistenia v otázke tretej verdiktu však vyplývá, že poškodená v kritická dobu prianie byť usmrtená sama nepojala a neprejavila, ale len súhlasila, aby bola usmrtená, keď obžalovaný jej položil otázku, či ju má usmrtit’. Inak neľze uznať, že by tu išlo o rozhodný a vážný prejav vole byť usmrtená, keď poškodená hore uvedený prejav učinila byvši obžalovaným vyvolaná od tanečnej zábavy, a hneď predtým prehlásila, že sa chce znova na tanečnú zábavu vrátiť.
Neľze tedy zo skutkových okolností v tretej skutkovej otázke zistených vyvodit’, že by svoj čin bol obžalovaný vykonal, pohnutý súc k nemu vážným a rozhodným prianím poškodenej. Mýlil sa preto porotný súd a zavinil zmätok podľa § 385, č. 1 b) tr. p., keď čin obžalovaného podriadil pod ustanovenie § 282 tr. z.
Zo zistenia, že sa obžalovaný poškodenej pred činom pýtal, či ju má zastreliť, z použitého nástroja, ako i zo spôsobu a miesta zranení vyplývá nepochybne, že obžalovaný mal úmysel poškodenú usmrtit’ a že len náhodou smrť nenastala.
Je preto zistením porotcov úplne vyčerpaná skutková podstata pokusu zločinu úmyselného usmrtenia človeka podľa §§ 65, 279 tr. z. a preto bolo treba zrušit’ výrok a kvalifikácii podľa §§ 65 a 282 tr. z. a kvalifikovat’ tento čin obžalovaného podľa prv uvedeného miesta zákona.

Citace:

Čís. 6123. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 85-87.