Čís. 5720.


Spreneveru možno kvalifikovať v smysle § 357 (338) tr. zák. za zločin len vtedy, ak je spáchaná na úkor tejže osoby (pri viacerých útokoch proti jednej osobě len vtedy, keď ide o trestný čin pokračovací) a hodnota tak bezprávné přivlastněných cudzich hnutelných věcí je váčšia než 500 Kč.
Sčítacia zásada § 335 tr. zák. platí len pri krádežiach a nelze jej použiť u iných trestných činov.

(Rozh. zo diia 17. októbra 1936, Zm III 410/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti M. J. pre sedemnásobný prečin sprenevety vyhověl opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuraturou podla § 441 tr. p. a vyslovil, že pravoplatným usnesením krajského jako odvolacieho sudu v Nitře zo dňa 7. apríla 1936, č. j. To 203/36-11, bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 357, 338 tr. z. a § 3 zák. čís. 31/1929 Sb. z. a n., nakolko bol týmto usnesením z dovodu formálnej zmátočnosti podla § 384, čís. 4 tr. p. na základe § 404, odst. 1 tr. p., zrušený rozsudek okresného súdu v Šali zo dňa 11. februára 1936, č. j. T 140/36-7, a tomuto súdu bolo uložené, aby spisy postúpil štátnemu zastupitelstvu v Nitře k příslušnému pokračovaniu. V dosledku toho zrušil najvyšší súd usnesenie to podla posledného odstavca § 442 tr. p. a přikázal krajskému jako odvolaciemu súdu v Nitře, ako súdu příslušnému, aby vo věci ďalej pokračoval a rozihodol o odvolaní obžalovaného.
Dovody:
Rozsudkom okresného súdu v Šali zo dňa 11. februára 1936, č. j. T 140/36-7, bol obžalovaný M. J. odsúdený pre sedemnásobný prečin sprenevery podla §§ 355, 356 tr. z. spáchaný tým, že v době před dňom. 4. febrára 1936 v Šali: 1. zastavil a poškodenému nevrátil hodinky v cene 80 Kč, převzaté do opravy dňa 25. januára 1936 od E. H., 2. předal jeden pár zlatých náušnic v hodnotě 150 Kč, převzatý dňa 25. januára 1936 do opravy od A. T., 3. předal zlaté náramkové hodinky v hodnotě 200 Kč, převzaté dňa 27. januára 1936 do opravy od V. K., 4. sebe zadržali a poškodenému nevrátil hodinky v hodnotě 50 Kč, ktoré dňa 18. januára 1936 převzal do opravy od A. M., 5. tretej osobě vydal vreckové hodinky v hodnotě 20 Kč, ktoré dňa 1. februára 1936 převzal do opravy od A. B., 6. zastavil a poškodenému nevrátil vreckové hodinky v hodnotě 7 Kč 50 h, ktoré přijal dňa 25. januára 1936 do opravy od F. T., 7. zastavil a poškodenému nevrátil vreckové hodinky v hodnotě 50 Kč, ktoré dňa 20. januára 1936 přijal do opravy od A. K., tedy pre sprenevery spáchané na úkor roznych osob, pri čom v žiadnom případe hodnota spreneverených hnuterných věcí nepřevyšovala 500 Kč.
Proti tomuto rozsudku ohlásil odvolanie len obžalovaný čo do výšky trestu.
Krajský súd v Nitře jako súd odvolací usnesením zo dňa 7. apríla 1936, č. j. To 203/36-11, zrušil citovaný rozsudok okresného súdu z dovodui formálnej zmátočnosti podla § 384, čís. 4 tr. p. na základe § 404, odst. 1 tr. p. z toho dovodu, že v súdenom případe ide o zločin sprenevery podla § 357 tr. z., keďže úhrnná cena spreneverených věcí převyšuje 500 Kč, obžalovaný bol pre prečim sprenevery už páťkrát trestaný a od odpykania posledného trestu ešte neuplynulo 10 rokov, a uložil okresnému súdu, aby spisy postúpil štátnemu zastupitelstvu v Nitře k příslušnému pokračovaniu.
S právnym názorom odvolacieho súdu o kvalitikácii činu nerze súhlasiť. Odvolací súd pri riešení věci mylné vykládal ustanovenie § 357, připadne § 338 tr. z. v znění § 3 zák. č. 31/1929 Sb. z. a n. Podla týchto zákonných ustanovení lze totiž spreneveru kvalifikovať ako zločin len vtedy, keď je spáchaná na úkor jednej osoby (pri viacerých útokoch proti jednej osobě len vtedy, keď ide o trestný čin pokračovací) a keď v tomto případe hodnota bezprávné přivlastněných cudzích hnutelných věcí je váčšia než 500 Kč (Zm III 67/35, č. 5406 Sb. n. s.). Nemá však oporu v zákone právny názor odvolacieho súdu, že má byť sčítaná hodnota věcí s preneverených viac roznym osobám.
Pri kvalifikovaní sprenevery za zločin nelze spočítať hodnoty spreneverených věcí tak, ako ustanovuje § 335 tr. z. pri krádeži, lebo ustanovenie § 335 tr. z. obsahuje zvláštně opatrenie (lex specialis), ktorého per analogiam u iných trestných činov použiť nelze a ktoré preto pri sprenevere mohlo by byť použité len vtedy, keď by to zákon výslovné nariaďoval, čo však zo zákonných ustanovení o sprenevere nevyplývá.
Poneváč teda odvolací súd sčítal hodnotu spreneverených věcí u siedmich roznych osob a len tak ustálil, že hodnota týchto věcí v celku je váčšia než 500 Kč, a v dósledku toho zrušil rozsudok okresného súdu, mieniac, že ide o zločin sprenevery, porušil tým zákon vo výše citovaných ustanoveniach.
Citace:
čís. 5720. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 455-456.