NPD documents search: Boh. adm., 6 (1924), sv. 2

č. 3765.

Župní úradníci: * Nárok na pensijné pôžitky bývalých župních úradníkov, ktori bylo ustanoveni pred 28. oktobrem 1918 a za platnosti zák. z 22. marca 1920 č. 210 Sb. boli prozatímně ustanoveni čsl. statnými úradníkmi, ktorých služobní poměr bol však na základe § 18 služ. pragm. zrušen, jest považovat' — a to i co do výše pôžitkov — výhradné podl'a uhorských zákonov platných v deň 28. oktobra 1918.
(Nález zo dňa 18. juna 1924 č. 10986.)
Vec: Karol M. v K. proti 1) ministerstvu vnútra, 2) ministerstvu pre správu Slovenska a 3) župnému úřadu v Bratislavě stran penzie.
Výrok: Sťažnosti sa zamietajú ako neopodstatněné.
Dóvody: Vláda republiky čsl. zrušila služobný poměr sť-lov, v smysle ktorého bol tento usnesením vlády zo dňa 17. septembra 1920 vyměňovaný provisorně do VIII. hod. triedy konceptných úradníkov politickej správy na Slovensku. Toto usnesenie vlády intimované bolo presidiom min. vnútra pod č. 14 638 min. pre Slovensko.
Min. pre správu Slovenska výnosom zo dňa 12. júla 1923 nariadilo v základe výše uvedeného usnesenia vlády pensionovanie sť-la dl'a starých uhorských zákonov platných na Slovensku dňa 28. októbra 1918.
Župní úřad v Bratislavě rozhodnutím zo dňa 10. septembra 1923 ustálil v smysle § 6 zák. č. 126/1920 a dl'a § 20 penzijných štatútov býv. župy komárenskej, sť-lovi, počnúc 1. augusta 1923, po 24 ročnej do penzie započítatelnej službe (od 9. septembra 1902 do konca júla 1923 20 rokov, 10 mesiacov, 22 dní dl'a cit. štatútov každých 7 mesiacov počítaných za 8) ako penziu 68% posledně požívaného platu 4400 K, t. j. penzie 2992 K a bytnej penzie 640 K.
Sťažnosť pod č. 16 756/23 podaná napadá výroky min. vnútra a min. pre správu Slovenska, kdežto sťažnosť pod č. 20 487/23 podaná útočí na rozhodnutie župného úřadu v Bratislavě. Poneváč ale námietky sťažnosti sú v podstatě totožné, uvažoval nss súčasne o oboch sťažnostiach následovně:
Pokial sťažnosti namietajú, že penzia nemalá byť vyrúbená sť-li dl'a platu, ktorý mal ako uhorský úradník, ale malá sa vyrúbiť nie len dl'a platu, ktorého užíval ako čsl. štátný zaměstnanec, ale aj dl'a platu VII. hodn. triedy 2. stupně, do ktorej bol povýšený přepočítáním služobnej doby, neshl'adal nss výtku tu opodstatněnú.
Dl'a § 8 zák. z 22. marca 1920 č. 210 Sb. župným úradnikom, ktorí bolí ustanoveni dl'a uhorských zákonov před 28. októbrem 1918 a boli potom za platnosti zákona č. 210/20 dočasné vymenovaní čsl. štátnymi úradníkmi, pri zrušení jich služobného poměru majú sa zaopatrovacie požitky vyrúbiť dl'a zákonov uhorských platných dňa 28. októbra 1918.
Poneváč sť-1 bol před 28. októbrem 1918 ustanoveným úradnikom župným — bol dočasné vymenovaný úradnikom štátným — nebol ale definitivně ustanovený — patří mu penzia dl'a uhorských prepisov platných dňa 28. októbra 1918 a sú tedy výtky sťažnosti v tom směru uplatňované neopodstatněnými, a pokračovanie úřadu, ktorý nárok sť-lov posudzoval jediné s hladiska uhorských noriem platných dňa 28. októbra 1918 — zákonu zodpovedejúce; právom úřad nehl'adal ani k okolnosti, že sť-1 ako dočasné vyměňovaný úradník mal požitky VII. hodn. tr. 2. stup.
Poneváč sť-1 bol župným úradnikom býv. župy komárenskej, jednal úrad správne, keď sa pridržal normy upravujúcej dňa 28. októbra 1918 zaopatrovacie požitky župných úradníkov župy tetjo t. j. župný penzijný štatut býv. župy komárenskej.- - -
I boly preto sťažnosti zamietnuté ako neopodstatněné.

Citace:

č. 3765. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 6/2, s. 131-132.