Čís. 6304.

Aj dočasný učitel' na štátnej l'udovej škole je orgánom vrchnosti a požíva ochrany podl'a zák. čl. 40:1914.
Pojem »výkon povolania, ktorý je po práve« v smysle uved. zák.
(Rozh. zo dňa 12. decembra 1938, Zm IV 599/38.)
Dočasný učitel' na štátnej l'udovej škole N. vyučoval raz v novembri odpoludnia v poslednej hodine podl'a rozvrhu (od 16. do 17. hodiny) žiakov obojho pohlavia spevu v neosvetlenej učebni. Rodičia žiakov — medzi nimi osem obžalovaných — domnievajúc sa, že pri vyučovaní po tme môže dojsť mezi dospelejšími už detmi k neprístojnostiam, vnikli okolo 17. hodiny ešte pred skončením vyučovania do triedy, nadávajúc a vyhrážajúc učitel'ovi samovol'ne rozpustili deti a poslali ich domov a rovnakým chováním vymáhali na učitel'ovi, aby ani v budúcnosti nevyučoval deti, keď sa zotmí. Obžaloba spatrovala v čine obžalovaných zločin násilia proti členovi úradu podl'a § 2, odst. 1 zák. čl. 40:1914. Súd prvej stolice sprostil obžalovaných podl'a § 326, čís. 1 tr. p. obžaloby okrem iných dôvodov najmä preto, že obžalovaní vnikli do triedy a rozpustili deti vtedy, keď bol učitel' deti už vyzval, aby sa pomodlily, takže tým bolo vraj vyučovanie, t. j. úradný úkon, už skončené a nemohlo byť tedy ďalším počínáním obžalovaných rušené. Odvolací súd naproti tomu uznal všetkých obžalovaných vinnými prečinom násilia proti orgánu vrchnosti podl'a § 4, odst. 1 zák. čl. 40:1914.
Najvyšší súd zmätočné sťažnosti obžalovaných zčasti odmietol, zčasti ich zamietol. Z dôvodov:
Obžalovaní podali proti rozsudku vrchného súdu zmätočné sťažnosti založené na dôvode zmätočností podl'a § 385, čís. 1 a) tr. p.
Sťažovatelia namietajú, že skutok, ktorý spáchali, nie je trestným činom, lebo a) dočasného učitel'a N. nemožno vraj považovať za orgán úradu, b) jeho výkon nebol po práve, c) sťažovatelia mu nezabránili v žiadnom výkone a neprinutili ho k žiadnemu opatreniu.
K bodu a): Podl'a § 1 zák. čl. 26:1907 o úprave požitkov učitel'ov na štátnych počiatočných školách — ktoré ustanovenie nepozbudlo ani neskoršími zákonými úpravami platnosti — sú členovia učitel'ského sboru (personálu) na štátnych obecných školách verejnými úradníkmi. Takým členom učitel'ského sboru (personálu) na škole je akiste aj dočasný učitel'. Keďže ani práve uvedené ustanovenie týkajúce sa učitel'ov, ani žiadne ustanovenie zák. čl. 40:1914 o ochrane úradov dotyčne členov alebo orgánov vrchnosti vôbec nerozlišuje medzi osobami v úrade trvale a dočasne ustanovenými, sťažovatelia neprávom odopierajú dočasnému učitel'ovi N. nárok na zvýšenú ochranu podl'a zák. čl. 40:1914. Z okolnosti, že dočasného učitel'a nemožno zařadiť pod žiadnu skupinu orgánov vrchnosti menovaných v § 5 zák. čl. 40: 1914, nemôžu sťažovatelia nič vyvodzovať v prospech svojho odchylného názoru, lebo toto ustanovenie má povahu len doplnkového a vysvetl'ovacieho predpisu, uvádzajúc, ktoré ďalšie osoby, aj keď o nich §§ 2, 4 a 7 zákona nič neustanovujú, sa považujú za úradné orgány.
K bodu b): Že úradný výkon učitel'a N. nebol po práve, dovodzujú sťažovatelia jednak z toho, že N. porušil školské predpisy a nariadenia svojej predstavenej vrchnosti a priamo disciplinárne sa previnil, keď vyučoval deti po tme, jednak z toho, že vyučoval dlhšiu dobu, než bolo stanovené rozvrhom hodin. Ani tieto námietky neobstoja.
Podl'a ustáleného rozhodovania Najjvyššieho súdu — porovnaj na pr. uverejnené rozhodnutia čís. 5569, 6018 Sb. n. s. tr. — podmienkou zvýšenej ochrany vrchnostenských osôb podl'a zák. čl. 40:1914 je mimo iného, aby ich úradný výkon podl'a povšechnej povahy spadal formálne do oboru ich pôsobnosti, t. j. aby spadal do oboru tých povinností a práv vrchnosti, jej člena alebo orgánu, ktoré im prislúchajú práve na základe ich verejného úradu, čiže ich verejnej služby; pri tom nerozhoduje, či výkon sám je vecne správny a účelný a či pri ňom boly zachované všetky príslušné predpisy. S tohoto hl'adiska je zcela nepochybné, že vyučovanie detí vo všeobecnosti bolo nielen právom, ale aj povinnosťou učitel'a N., spadalo tedy formálne do oboru jeho úradnej pôsobnosti a nestratilo povahu úradného úkonu, ktorý bol po práve, ani tým, keď sa v súdenom konkrétnom prípade nekonalo v osvetlenej učebni. S druhou námietkou, že totiž úradný výkon učitel'a N. nebol po práve tiež preto, že učitel' vyučoval ďalej, než bolo stanovené rozvrhom hodín, vyporiadal sa náležite už vrchný súd a stačí v tom smere odkázať sťažovatel'ov na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.1 Ostatne platí aj tu obdobne to, čo bolo uvedené vyše k námietke o domnelej bezprávnosti vyučovania po tme.
K bodu c): Tuto námietku odôvodňujú sťažovatelia tvrdením, že čin spáchali až po vyučovaní a tedy po úradnom výkone.
V tejto časti sú zmätočné sťažnosti prevedené v rozpore so zásadou § 33, odst. 3 por. nov., lebo nevychádzajú zo zistenej skutočnosti, že obžalovaní vnikli do učebne a vyhnali deti z triedy ešte predtým, než učitel' skončil vyučovanie, sú tedy v tejto časti zmätočné sťažnosti zákonom vylúčené.

Poznámka redakcie: Vrchný súd v podstate uviedol: Shluknutie a vniknutie do školy sa stalo okolo 17. hodiny, tedy v dobe, kedy učitel’ aj podl’a rozvrhu hodin bol povinný ešte vyučovat’, a tedy jeho výkon bol po práve. Ale aj keby snáď bol učitel’ N. odpoludňajšie vyučovanie o nejakú minutu prez piatu hodinu odpoludňajšiu prekročil, nebolo by možno povedať, že už nekonal po práve, lebo nemožno prehliadnuť, že škola nebola opatrená hodinami. Za takej situácie je učitel’ oprávnený k malému prekročeniu učebných hodín.

Citace:

Čís. 6304. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 431-433.