Čís. 6150.

Ochrany podľa § 407 tr. zák. požívajú len také medzníky, určené k označeniu hraníc vlastníctva pozemkov, ktoré boly zriadené buďto na základe spoločnej dohody zúčastnených strán, alebo opatrením k tomu povolanej vrchnosti.
Medzníky označujúce hranicu pozemkov len z jednostrannej vôle strany majú povahu súkromných značiek a ich obrana je upravená predpisom § 93, písm. b) zák. čl. XII:1894.
(Rozh. zo dňa 7. marca 1938, Zm III 605/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre prečin podľa § 407 tr. zák. a i., z úradnej moci zrušil podľa § 35, odst. 1 por. nov. rozsudky oboch súdov nižších stolíc, a to dotyčne obžalovaného A. v dôsledku jeho zmätočnej sťažnosti, dotyčne obžalovanej B. z dôvodu súvislosti podľa § 387, odst. 4 tr. p., pokiaľ nimi boli obžalovaní A. a B. uznaní vinnými prečinom porušenia medzníka podľa § 407 tr. zák., a vrátil vec súdu prvej stolice, aby ju v rozsahu zrušenia prejednal a rozhodol.
Z dôvodov:
Pri preskúmani veci z úradnej povinnosti presvedčil sa najvyšší súd, že nižšie súdy nevzaly v úvahu okolnosti, od ktorých závisí riešenie otázky, podľa ktorého ustanovenia trestných zákonov má byť kvalifikovaný trestný čin obžalovaných A. a B., uvedený v bode a) výrokovej časti rozsudku súdu prvej stolice.
Súd prvej stolice zistil, že obžalovaný A. a jeho manželka B. dna 18. júla 1936 v M. spoločne vykopali a odstránili medzníky, ktorými bola označená hranica parcely čís. 582/1, odpredanej N-ovi; vrchný súd doplnil skutkový stav zistením, že išlo o tri hraničné kamene, že ich obaja obžalovaní vyhádzali, roztlkli a kusy ich rozhádzali na súsedné pole a na hradskú. Tento čin obžalovaných kvalifikovaly oba súdy nižších stolíc ako prečin porušenia medzníka podľa § 407 tr. zák.
Podľa stálej súdnej praxi požívajú ochrany podľa § 407 tr. zák. len také medzníky určené k označeniu hraníc vlastníctva pozemkov, ktoré boly zriadené buďto na základe spoločnej dohody interesovaných strán, prejavenej výslovné alebo mlčky, buďto opatrením k tomu povolanej vrchnosti. Z toho plynie, že sa ochrana podľa tejto stati zákona nevztahuje na také medzníky, ktoré označujú hranice pozemkov len z jednostrannej vôle strany a majú tedy povahu rýdze súkromných značiek, slúžiacich poľnohospodárskym účelom. Neoprávnené a úmyselné zničenie, poškodenie alebo premiestenie takýchto súkromných medzníkov (značiek) spadá — pokiaľ ovšem by nešlo, hľadiac na výšku spôsobenej škody, o nejaký čin prísnejšie trestný (na pr. §§ 418, 421 tr. zák.) — pod sankciu poľnohospodárskeho prestupku podľa § 93, písm. b) zák. čl. XII:1894.
S tohoto hľadiska bude tedy třeba zistiť podrobné všetky okolnosti, za akých došlo k zriadeniu medzníkov, ktoré obžalovaní odstránili a zničili, na čí podnet, akými orgámni, najmä či úradnými alebo súkromnými boly medzníky — o ktoré ide — zasadené, kedy a akým pokračováním sa tak stalo, či obžalovaní boli o tom všetkom upovedomení a ako na to reagovali a aká škoda bola zničením medzníkov spôsobená. Poneváč najvyšší súd tieto rozhodné okolnosti v dôsledku zásady § 33, odst. 3 por. nov. sám zistiť nemôže, postupoval podľa § 35, odst. 1 por. nov. a učinil opatrenie uvedené vo výrokovej časti usnesenia.

Citace:

č. 6150. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 151-152.