NPD documents search: Váž. tr., 16 (1934)

Čís. 5158
.
Svedok vypovedá krive aj v tom případe, keď skutočnosť ním tvrdená je sice objektivně pravdivá, on však tvrdí proti pravdě, že vypovedá na základe osobného pozorovania.
(Rozh. zo dňa 15. decembra 1934, Zm IV 67/34.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti M. D. a spol., obžalovaným zo zločinu svádzania ku křivému svědectvu, na základe veřejného pojednávania následkem zmatočnej sťažnosti obžalovaného J. K. takto sa usniesol: Najvyšší súd zmátočnú sťažnosť čiastočne odmieta a čiastočne zamleta.
Z dovodov:
V smysle § 385 č. 1 a) tr. p. za dovod zmátočnosti uplatňuje sťažovateť, že bol vraj subjektivné přesvědčený o tom, že skutočnosť, k potvrdeniu ktorej chcel naviesť svědka O. G., je pravdivá, preto nemal vraj úmyslu svědka naviesť na křivé svědectvo, nespáchal tedy trestný čin. Zmátočná sťažnosť je bezzákladná. Vrchný súd zistil, že řečená skutočnosť, totiž že Š. D. udeřil nožom M. I., bola objektivně nepravdivá. Chýba tedy podklad k tomu závěru, že obžalovaný bol přesvědčený o pravdivosti rečenej skutočnosti. Avšak aj v tom případe, keby obžalovaný bol býval subjektivné přesvědčený o pravdivosti rečenej skutočnosti, nelze vylúčiť vinu obžalovaného. Svedok vypovie falošne aj v tom případě, keď ním tvrdená skutočnosť je sice objektivně pravdivá, avšak svedok tvrdí proti pravdě, že vypovedá na základe osobného pozorovania. Podla zistených skutočnosti O. G. odmietol žiadosť obžalovaného s tým, že dosvědčí len to, čo videi. O. G. tedy sdělil obžalovanému, že on nespozoroval skutočnosť, potvrdenie ktorej žiadal obžalovaný. Vedel tedy obžalovaný, že O. G. by vypovedal falošne, keby mu vyhověl. Poneváč obžalovaný cez to aj násilím chcel prinútiť svědka k výpovědi obžalovaným žiadanej, preto nemýlil sa vrchný súd, keď uznal, že obžalovaný úmyselne hťadel prinútiť svědka ku křivému svědectvu v trestnej věci.

Citace:

Čís. 5158. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 489-490.