NPD documents search: Váž. tr., 14 (1932)

Čís. 4571.

So stanoviska užívania trestných zákonov lesní hájnici považujú sa za úradných orgánov len vtedy, jestli vykonali v smysle § 38 zák. čl. XXXI:1879 u příslušného okresného úřadu služebnú přísahu.
(Rozh. z 16. decembra 1932, Zm IV 442/32.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti P. M,. a spol, obžalovaným z prečinu násilia proti orgánu vrchnosti, po verejnom pojednávaní o zmátočnej sťažnosti obžalovaných a zvoleného obhájců na základe I. odst. § 35 por. nov. zrušil z úradnej povinnosti rozsudky oboch súdov nižších stolíc a prvostupňovému sudu uložil, aby znova vo věci jednal a rozhodol; zmátočné sťažnosti poukázal na toto rozhodnutie.
Z dóvodov:
Pri preskúmaní věci z úradnej moci přesvědčil sa najvyšší súd, že súdy nižších stolíc nezistily dostatočne okolnosti, od ktorých závisí možnosť použitia příslušného ustanovenia zákona. Obžalovaní boli uznaní vinnými prečinom násilia proti orgánu vrchnosti podla § 4 odst. 2 zák. čl. XL:1914, ktorý tak spáchali, že dňa 8. januára 1929 v N. S. mimo případ shluknutia skutkom ublížili štátnemu hájnemu I. M. — tedy orgánu vrchnosti — tak, že ho zbili a sposobili mu lahké, menej ako 8 dní trvajúce zranenie, a to z pomsty za výkon jeho povolania, ktorý bol po právě. Odvolací súd s týmto v súvislosti zistil, že obžalovaní bili poškodeného I. M. pre jeho úradnú činnost’, a to preto, že obžalovaného P. M. pristihol v lese, keď rúbal dranice, pri čom mu povedal, že ho naučí, a ďalej preto, že v novembri 1928 pristihol otca I. K. (spoločník obžalovaných) O. K-a pásť 6 kusov dobytka v štátnej kultúre.
Podla § 5 zák. čl. XL:1914 so stanoviska užívania trestných zákonov považujú sa za úradných orgánov lesní hájnici, keď sú úradom do přísahy vzatí. V smysle § 38 zák. čl. XXXI. z r. 1879 a nariadenia býv. min. zemědělstva a obchodu zo dňa 8. X. 1880 čís. 30686 (Rendeletek tára: II. svázok strana 1161) lesní hájnici sú povinní složiť tam predpísanú služebnú přísahu u příslušného okresného úřadu, o čom sa má vystaviť aj vysvedčenie a vedie sa evidencia zápisnicou o složení přísahy. Z toho plyníe, že skutkové náležitosti prečinu násilia proti orgánu vrchnosti podla § 4 odst. II. zák. čl. XL:1914 sú dané len vtedy, keď by bolo zistené, že poškodený I. M. bol do přísahy vzatý lesný hájník, že predpísanú hájníckú přísahu složil u příslušného okresného úřadu a že případy, za ktoré obžalovaní mu skutkom ublížili zo msty, staly sa vo výkone jeho povolania v takej době, keď mu ako úradom do přísahy vzatému lesnému hájnemu prislúchala ochrana orgánu vrchnosti podla výše uvedeného ustanovenia zákona. Vrchný súd na základe prípisu správy štátnych lesov v S. P. len ustálil, žé poškodený I. M. je strážcom štátnych lesov a je od októbra 1925 prísažným lesným hájnym. Správa štátnych lesov v S. P. oznámila, že nebolo možno zistiť, či I. M. složil přísahu. I. M. sám vo svojej výpovědi udal, že je prísažným hájnikom od októbra roku 1926, avšak 3, februára 1927 bol zo služby propuštěný a zas nastúpil službu až 1. januára 1928, ale znova do přísahy vzatý nebol. Horárska služobná knížka je sice vydaná správou štátnych lesov v S. P. dňom 30. apríla 1928 pre I. M. ako hájneho, avšak nie je tam uvedené, že by menovaný složil služobnú přísahu. Naproti tomu odvolací súd nevzal v úvahu obsah prípisov okresného úřadu vo V., v ktorých bolo súdu oznámené, že I. M. u tamojšieho úřadu v evidencii prísažných hájnikov neprichádza a že ako lesný hájník (do dňa 18. apríla 1932) nebol vzatý do přísahy. Nehradiac tedy k tomu, že ustálenie odvolacieho súdu sa nekryje s obsahom trestných spisov, ani vrchný súd ani prvostupňový súd sa skutočne nezaoberal otázkou, či lesný hájník I. M. podla předpisu obsaženého v § 38 zák. čl. XXXI: 1879 predpísanú přísahu před příslušným okresným úradom složil álebo nie. Táto okolnosť je však závažná pre posudzovanie otázky, že trestný čin obžalovaných podla akých ustanovení trestného zákona sa má kvalifikovať a súdy nižších stolic, keď uvedeni skutočnosť nezistily, nehladely na takú okolnosť, od ktorej závisí možnosť použitia příslušného ustanovenia trestného zákona. Poneváč najvyšší súd v dósledku zásady 3. odst. § 33 por. nov. túto skutočnosť sám zistiť nemože, lebo je povinný vziať za základ svojho rozhodnutia skutočnosti, ktoré vrchný súd uznal za pravdivé, preto pokračoval z úradnej moci podla 1. odst. § 35 por. nov., zrušil rozsudky oboch nižších stolíc a uložil súdu prvej stolice, aby znova vo věci jednal a rozhodol. Zmátočné sťažnosti obžalovaných staly sa zrušením rozsudkov bezpředmětnými a boly poukázané na toto rozhodnutie.

Citace:

ČK.. Vzpomínka nemístná.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1931, svazek/ročník 12, číslo/sešit 6, s. 188-188.