Čís. 16260.


Uplatnovanie nároku na vrátenie preplatku dávky z majetku, ktorý bol finančnými úradmi už určený, poddlžníckou žalobou — patrí na porad práva.
(Rozh. zo 17. júna 1937, R III 348/37.)
Žalobník domáhal sa žalobou, aby žalovaný erár zaviazaný bol zaplatiť mu 5810,80 Kč s prísl. a žalobu odôvodňoval tým, že exekučne zabavil pohľadávku svojej dlžníčky Heleny C. proti eráru na vrátenie preplatku na dávke z majetku, že tento preplatok bol finančnými úradmi v uvedenej sume už určený a že mu bola zabavená pohľadávka prikázaná k vybraniu. — Žalovaný erár namietal nedostatok poradu práva podľa bodu 1. § 180 Osp. (§ 63 č. 7 zák. č. 309/1920 Sb. z. a n.).
Súd I. stolice námietke vyhovel a spor zastavil. Rekurzný súd usnesenie súdu I. stolice zbavil účinnosti a uložil mu, aby vo veci pojednával.
Najvyšší súd rekurz žalovaného eráru zamietol.
Dôvody:
Žalobník nedomáha sa súdneho určenia existencie alebo výšky sporného preplatku na dávke z majetku, čo by skutočne nepatrilo na porad práva, ale sám vychádza z určenia tohoto preplatku finančnými úradmi k tomu povolanými. Púhe zistenie tohoto administratívneho určenia preplatku však nebolo by oným súdnym určením na porad práva nepatriacim.
Jadrom tohoto poddlžníckeho sporu je otázka, či je žalovaný Čsl. stát — v dôsledku tvrdeného zabavenia a prikázania k vybraniu údajnej pohľadávky žalobníkovej dlžníčky Heleny C. na spomenutom preplatku na dávke z majetku — ako poddllžník povinný uspokojiť pohľadávku žalujúceho exekventa. Nejde tu v podstate o nič iného ako o realizáciu záložného, tedy súkromného práva, nadobudnutého zabavením pohľadávky a chráneného zákazmi podľa čl. IV § 45 novely č. 23/1928 Sb. z. a n., tedy o nárok súkromnoprávny.
Otázka, či tvrdenia žaloby sú správne a vôbec či sú dané podmienky žalobného nároku, je vecou merita sporu.
Citace:
Čís. 16260. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 96-97.