Čís. 6221.

Ak boly obžalovanému sice uložené dva tresty pre zločiny krádeže, odpykal ich však bez prerušenia za sebou, neľze tvrdiť, že bol dva rázy potrestaný pre zločiny krádeže, a preto neprichádza v úvahu kvalifikácia činu podľa § 49, odst. 2, čís. 2 tr. nov.
(Rozh. zo dňa 14. júna 1938, Zm III 65/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol., obžalovaným zo zločinu krádeže atď., zmätočné sťažnosti obžalovaných A., B., C. zčasti odmietol, zčasti zamietol; z povinnosti úradnej na základe dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) t. p. zrušil rozsudky oboch nižších súdov vo výroku o kvalifikácii činu obžalovaného A. aj podľa § 49, odst. 2, č. 2 tr. nov.; túto kvalifikáciu pominul a čin tohoto obžalovaného kvalifikoval ako zločin, krádeže podľa §§ 70, 333, 336, čís. 3 tr. z. a § 48 tr. nov.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci z povinnosti úradnej presvedčil sa najvyšší súd, že rozsudky oboch nižších súdov sú postihnuté zmätočnosťou, uvedenou v § 385, čís. 1 b) tr. p., pokiaľ čin obžalovaného A. kvalifikovaly aj podľa § 49, odst. 2, čís. 2 tr. nov.
Z výpisu z registríku trestov a vyžiadaných spisov vychádza najavo, že obžalovaný A. bol odsúdený predtým pre krádeže krajským súdom v N. rozsudkami:
1. č. j. Tk VII 924/30-77 zo dňa 16. decembra 1931 na jeden rok žalára pre zločiny krádeže;
2. č. j. Tk VII 284/31-161 zo dňa 14. decemba 1932 na jeden rok a šesť mesiacov žalára pre zločiny krádeže;
3. č. j. Tk VII 1136/32-95 z 19. apríla 1933 na jeden rok a šesť mesiacov žalára a na 200 Kč peňažitého trestu pre zločiny krádeže a iné;
4. č. j. Tk VII 210/33-20 z 11. augusta 1933 pre prečin krádeže na šesť mesiacov väzenia (snížený vrchným súdom na tri mesiace väzenia);
5. rozsudkom okresného súdu v L. zo dňa 6. marca 1924, č. j. T 57/24-12, pre prestupok krádeže a iné na tri dni väzenia (zvýšený krajským súdom v J. na sedem dní väzenia) podmienečne na dva roky;
6. okrem toho bol odsúdený rozsudkom okresného sudu v N. č. j. T 996/32-17 zo dňa 24. septembra 1932 pre prečin podľa § 301 tr. z. na jeden mesiac väzenia a 300 Kč peňažitého trestu.
Z uvedených spisov vyplývá ďalej, že tresty uvedené pod 1. a 6. boly rozsudkom zo dňa 4. septembra 1933, č. j. Tk VII 924/30-116 spojené v úhrnný trest žalára v trvaní jedného roku a štrnástich dní. Podľa zprávy riaditeľstva trestnice odpykal obžalovaný trest uvedený pod 1. dňa 28. januára 1934 a toho istého dňa nastúpil ihned trest uvedený pod 3. Potom boly rozsudkom krajského súdu v N. zo dňa 16. mája 1934, č. j. Tk VII 924/30-130, odsúdenému spojené tresty uvedené pod 2., 3., 4. v úhrnný trest troch rokov a dvoch mesiacov žalára, ktorý bol rozsudkomn najvyššieho súdu zo dňa 20. októbra 1934, č. j. Zm III 367/34-4, snížený na tri roky a štrnásť dní žalára. Podľa ďalšieho sdelenia trestnice v L. odpykal obžalovaný tento úhrnný trest dňa 29. januára 1936.
Zo spisu T 57/24 okresného súdu v L. vychádza najavo, že usnesením tohoto súdu zo dňa 1. apríla 1926 bolo pravoplatné vyslovené, že sa odsúdený A. v tejto veci osvedčil. Neprichádza preto odsúdenie pre otázku kvalifikácie ani podľa § 338 tr. z. v úvahu. Z uvedeného je zrejmé, že sice bol obžalovaný A. pred činom spáchaným v súdenom prípade odsúdený trikrát pre zločiny krádeže a raz pre prečin krádeže. Poneváč však, ako už bolo uvedené, boly obžalovanému na základe týchto štyroch bezpodmienečných odsúdení pre krádeže vymerané spolu s trestom uvedeným pod 6. dva úhrnné tresty a oba tieto úhrnné tresty podľa citovaných zpráv trestnice v L. odpykal obžalovaný bez prerušenia v jednej súvislosti, nemôže tu prichádzať v úvahu kvalifikácia podľa § 49, odst. 2, čís. 2 tr. nov. a hľadiac na to, že sa vo veci T 57/24 osvedčil, ani kvalifikácia podľa § 338 tr. z.
Keď tedy nižšie sudy neprihliadly k tej okolnosti, že predošlé tresty obžalovaného pre krádeže uložené boly vykonané bez prerušenia v jednej súvislosti, a keď v dôsledku toho kvalifikovaly čin obžalovaného A. aj podľa § 49, odst. 2, čís. 2 tr. nov., zavinily tým zmätok uvedený v § 385, čís. 1 b) tr. p., na ktorý musel najvyšší súd hľadeť v smysle § 385, posl. odst. tr. p. z povinnosti úradnej, lebo bol na ujmu obžalovaného.
Najvyšší súd postupoval preto podľa § 33, odst. 1 por. nov., rozsudky nižších súdov vo výroku o kvalifikácii zrušil, pominul kvalifikáciu podľa § 49, odst. 2, čís. 2 tr. nov. a čin obžalovaného kvalifikoval ako zločin krádeže podľa §§ 70, 333, 336, čís. 3 tr. z. a § 48 tr. nov.

Citace:

č. 6221. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 283-285.