Čís. 14571.

Obchodný úkon uzavrený menom spoločnosti s ručením obmedzeným — ak bolo výslovne rečené, že sa spoločnosť teprve zakladá — pokláda sa za uzavrený menom osôb, ktoré sa spolčily k založeniu spoločnosti. Zodpovednosť týchto osôb riadi sa všeobecnými pravidlami o spoločnosti a zmocnení.
(Rozh. z 27. IX. 1935, Rv III 396/34.)
Žalovaní objednali dosky od právneho predchodcu žalobníka objednacím lístkom, podpísaným »A. K. závod pre železné konštrukcie, spol. s r. o. v založení«. Z tejto objednávky vzniklú pohľadávku uplatňuje žalobník žalobou.
Súd prvej stolice žalobu zamietol. Dôvody: Ako je patrné z objednacieho lístku C), o ktorý sa sám žalobník opiera, objednávka, z ktorej mal vzniknúť predmetný závazok, nesie podpis »A. K. závod pre železné konštrukcie, spol. s r. o. v založení«, v povodine »A. K. Eisenkonstruktionswerk G. m. b. H. in Gründung«, nenechala obláta v pochybnosti o tom, že oferta, v tejto objednávke uvedená, nepochádzala od jestvujúcej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Literatúra k § 160 uh. obch. zákona a k obsahove jemu odpovedajúcemu čl. 211 rak. obch. zákona, ktorý odpovedá obsahove aj § 2 zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným, jednohlasne zastáva stanovisko, že ustanovení o solidárnom osobnom ručení za nejestvujúcu spoločnosť konajúcich možno použiť iba vtedy, keď protistrana bola nimi čo do otázky jestvovania spoločnosti do omylu uvedená, i j. keď konajúcimi osobami bolo jestvovanie spoločnosti odporcovi predstierané (Randa, Oesterr. Handelsrecht, II. sv. str. 115, tam citovaný Lehmann I. sv. str. 441 a nasl., a Staub-Pisko, Kommentar zum Allgem. Deustchen H. G. B., Ausgabe für Oe., K § 211, § 8).
V opačnom prípade, keď tedy u druhého kontrahenta niet pochybnosti o tom, že spoločnosť ešte právne nejestvuje, treba prisvedčiť Staubovi (na cit. mieste) v tom , že obchod s takou nejestvujúcou spoločnosťou sa musí pokladať za podmienený, závislý na dvoch suspenzívnych podmienkach, totiž jednak na tej, že k založeniu spoločnosti dojde, a jednak že dotyčný obchod bude spoločnosťou v smysle ich stanov riadne schválený.
Podľa toho je jasné, že prijatím oferty C) so strany predavača došlo k uzavreniu obchodu iba podmieneného, a že podmienka, od ktorej platnosť obchodu je závislá, ešte nenastala.
Predavač však preca len tovar dodal, a ten, komu prišiel tovar do rúk, sa ním patrne bezprávne ku škode predavačovej obohatil. Predavač má tedy ešte možnosť, aby mu toto obohatenie riadnou žalobou z obohatenia (condictio causa data causa non secuta) odobral; z kúpopredajnej smluvy, ktorej účinky vôbec nenastaly, nemôže však od seba žiadne práva odvozovať, a tým menej môže tieto práva uplatniť proti žalovaným, ktorí by podľa jeho vlastného poňatia veci ručili iba v druhom rade na mieste priameho kontrahenta.
Žaloba je tedy na tom skutkovom a právnom základe, na ktorý ju sám žalobca postavil, celkom bezdôvodná a musela byť preto v celom rozsahu proti obidvom žalovaným, ktorí meritórnu protižiadosť predniesli, zamietnutá.
Odvolací súd rozsudok prvého súdu potvrdil. Dôvody:
Žalobník opiera svoj žalobný nárok o § 2 zákona o spoločnostiach s r. o. Podľa tohoto zákonného ustanovenia spoločnosť s r. o. nejestvuje právne, kým nebola zapísaná do obchodného registra a jestli niekto v mene spoločnosti pred jej zapísaním do registra konal, ručí protistrane osobne a rukou nerozdielnou.
Tento záväzok je odôvodnený ustanovením § 52 obch. zákona, na ktorý sa § 2 zákona o spoločnostiach s r. o. výslovne odvolavá a podľa ktorého ten, kto uzaviera obchod ako prokurista alebo obchodný zmocnenec bez prokúry, alebo bez plnomocenstva, ručí tretiemu, ktorý o nedostatku zmocnenia nevedel, osobne podľa práva obchodného.
Podľa tohoto zákonného ustanovenia a stálej súdnej praxi (Sb. n. s. 2191, 4110, 10186) je predpokladom tohoto ručenia, aby bolo konané menom spoločnosti na ten spôsob, že sa dáva na javo alebo predstiera, že spoločnosť už skutočne právne trvá a že druhá smluvná strana o predstieraní nemala vedomosť, jemu dôverovala a o tom, že spoločnosť právne nejestvuje, nevedela.
Jestli však aj protistrana mala známosť o tom, že spoločnosť právne nejestvuje, neručia osoby za spoločnosť konajúce protistrane vôbec.
Medzi stranami je nesporné, že žalobník, poťažne jeho právny predchodca, vedel, že firma A. K., podnik pre železné konštrukcie s r. o. bola založená, do obchodného registru zapísaná však nebola a tak podľa práve uvedenej právnej zásady žalované strany, keby aj pravde zodpovedalo tvrdenie žalobníka, že menom žalovaných konal za nejestvujúcu spoločnosť s r. o. ich zmocnenec Jozef F., žalobníkovi z tohoto konania nie sú zodpovedné.
Neporušil preto prvostupňový súd materiálne právo, keď žalobu bez toho, že byl nariadil dokazovanie na tú okolnosť, či Jozef F. konal ako zmocnenec žalovaných, žalobu zamietol a odvolací súd preto prvostupňový rozsudok z jeho správnych dôvodov potvrdil.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a odvolaciemu súdu uložil, aby v spore ďalej pokračoval. Dôvody:
Právne stanovisko odvolacieho súdu, zaujaté v tomto spore by bolo správne a v súhlase s rozhodnutiami, ktorých sa dovoláva, keby obchod o ktorý ide, bol býval uzavrený menom spoločnosti »A. K. Eiesenkonstruktionswerk Gesellschaft G. m. b. H.« tak, ako by už po práve jestvovala, lež neobstojí v súdenom prípade preto, že bol výslovne uzavrený menom spoločnosti, ktorá sa teprv zakládá, t. j. »in Gründung«. V tomto prípade nemôže byť reč o predstieraní právnej existence spoločnosti po práve nejestvujúcej a preto nemožno vylúčiť ručenie osôb, ktoré obchod uzavrely, podľa § 52 obch. zák. a § 2 zákona o obchodných spoločnostiach s r. o. z dôvodu, že druhá strana vedela o nejestvovaní spoločnosti. Obchod treba považovať za uzavrený menom osôb, ktoré sa spolčily, aby založily spoločnosť s ručením obmedzeným a zodpovednosť druhého a tretieho žalovaného za kúpnu cenu treba posudzovať podľa všeobecných právnych pravidiel o spoločnostiach a zmocnení.
Pre riešenie tohoto sporu je tedy treba, aby bolo zistené, či spor vedúce žalované osoby sa spolčily, aby založily firmu »A. K., závod pre železné konštrukcie spoločnosť s r.o.«, a či Jozef F. bol oprávnený, aby ako ich zmocnenec učinil objednávku, ktorá je základom tohoto sporu.
Pretože odvolací súd v dôsledku svojho mylného právneho názoru skutkovým riešením týchto otázok sa nezabýval, bol jeho rozsudok podľa § 543 Osp. rozviazaný.

Citace:

č. 14571. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1055-1057.