Čís. 16149.

Skutočnosť, že civilný geometer pri preskúmaní práce iného civilného geometra opätovne dospěl k inému výsledku a oznámil ho klientovi, nezakládá sama o sebe skutková podstatu nekalej súťaže, a to ani vtedy, keď jeho meranie bolo vadné, neodborné a disciplinárne stíhateľné.
(Rozh. zo 17. apríla 1937, Rv III 541/36.)
Žalobník, civilný geometer, domáhal sa žalobou na žalovanom, tiež civilnom geometrovi, odškodného na tom základe, že sa žalovaný vočt němu dopustil nekálej súťaže podľa §§ 1, 2 a 10 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.
Oba nižšie súdy žalobu zamietly, odvolací súd z týchto dovodov: Žalobník v odvolacom pokračovaní svoj žalobhý nárok opiera vlastně len o ten fakt, že žalovaný súc volaný stranami ku kontrolnej merbe, vo všetkých v tomto spore spomínaných prípadoch docielil odchylný výsledok merby od merby žalobníka a sám chcel tento odchylný výsledok vědomě a zlomyseľne docieliť, a to len preto, aby sa ukázalo, že žalobník zle meria, že je nespoľahlivý a dóvery občanov nehodný. Odvolací súd uznává, že žaloba by bola opodstatněná a neminula by sa úspěchem, akby sa toto tvrdeníe žalobníka dokázalo. V tom samom fakte však, že žalovaný dospěl pri meraní k inému výsledku, než aký vykázal žalobník, ešte niet dostatočného podkladu pre závěr, že žalovaný cieťom súťaže a len aby zrahčoval prácu žalobníkovu alebo aby sebe reklamu robil, vykázal odchylný výsledok merby. K tomuto závěru odvolací súd ani na ten případ nemá na základe vykonaného resp. stranami navrhnutého dokazovania dostatočného skutkového podkladu, keby aj přijal za dokázané, že žalovaný — ako to žalobníkom předložené posudky Ing. P. a Ing. F. a Ing. U. dosvedčujú resp. spravdepodobňujú — skutočne zle meral a nezachoval pri tom ani předpisy, ktoré ho viažu, a to nielen voči žalobníkovi, ale vdbec v zaujme poctivej práce a vážnosti inžiinierskeho stavu. K takémuto závěru by odvolací súd podFa zisteného stavu, a majúc zreteľ na všetky okolnosti případu, ani v tom případe nemohol dospeť, keby připustil súdom I. stolice zamietnuté ďaíšie dokazovanie, t. j. znalecké preskúmanie práč oboch sporných stráň na mieste samom ciefom zistenía, ktorého práca bola správná, Lebo aj keby sa nepochybné zistilo, že žalovaný a nie žalobník konal zlú prácu, aj v tom případe by nebolo možno z toho uzatvárať, že žalovaný vědomě a zlomyselne konal zlú prácu. Odvolací súd nemal by k takémuto úsudku už ani preto dovodu, lebo žalovaný by zlou prácou zrejme viac sebe škodil, ako protivníkovi, keďže musí s tým počítať, že aj jeho práca je kontrolovaterná a chyba resp. nespoľahlivosť jeho práce možno tiež zistiť. Odvolací súd pominul' preto toto ďalšie dokazovanie. Keď tedy podľa horejšieho stanoviska niet základu pre zlstenie nekálej súťaže z dovodu zľahčovania (§ 10 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.) a tým menej z dovodu nekálej reklamy (§ 2 cit. zák.), zbývá ešte zaoberaf sa podrobnejšie otázkou, či toto sporné počínanie žalovaného, aj keby postrádalo oného zlého úmyslu, tak ako je ono kvalifikované a kritizované v spomenutýoh inžinierskych posudkoch, nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže podľa § 1 cit. zák. Ostatné náležitosti § 1 cit. zák. by totiž boly splněné. Odvolací súd túto otázku, ktorá je právna a nie skutková otázka, a preto nemože byť ani posudkami znalcov riešená, tiež záporné zodpovedá, a to preto, lebo případné porušenie predpisov resp. povrchné po případe aj nesvedomité konanie inžinierskej práce, keď niet podmienok § 2 resp. § 10 cit. zák., mohlo by byť len predmetom disciplinárneho stíhania dotyčného inžiniera, v súdenom případe tým viac, že túto vadnú prácu konal prevážne nie sám žalovaný, ale — ako to aj posudok Ing. U. uvádza a žalobník nezapiera, — jeho zaměstnanec, a že sa nevyškytol taký dokaž, z ktorého by bolo možno usudzovať, že žalovaný si bol vědomý svojho závadného konania. Keď však toto nemožno nepochybné zistiť, sám fakt vadnej práce, konanej proti predpisom, može byť dokazom po případe pre neodbornosť práce žalovaného, móže byť tiež predmetom disciplinárnej alebo civilnoprávnej zodpovědnosti, ale nemože byť žalovanému s hľadiska požiadavku dobrých mravov súťaže vyčítané.
Najvyšší súd nespoznal zákonného dovodu, aby bol rozsudok odvolacieho súdu změněný, zbavený účinnosti alebo rozviazaný.

Citace:

č. 16149. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 745-746.