NPD documents search: Váž. civ., 7 (1925), sv. 1

Čís. 6274.

Ide o prečin podľa § 400, odst. 1 tr. zák. a nie o púhy prestupok podľa § 71 tr. zák. prest., ak vinník vylákal od živnostenského společenstva nepravdivé vysvedčenie o učebnej dobe a potom použil tohto vysvedčenia ako dokladu k žiadosti o udelenie živnostenského oprávnenia.
(Rozh. zo dňa 18. októbra 1938, Zm IV 166/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému zo zločinu podľa § 400, odst. 2 tr. z., zmätočné sťažnosti obžalovaného a jeho obhájcu zčasti odmietol, zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Na dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. poukazuje zrejme tá námietka sťažovateľov, uplatnená nesprávne na základe dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., že nie je zistené, či v Maďarsku, kde bol čin spáchaný, nenastaly dotyčne živnostenských spoločenstiev také zmeny v zákonnej úprave, že by také svedectvo nemohlo byť považované za verejnú listinu. Sťažovatelia vytýkajúc rozsudku vrchného súdu, že nezistil, aké predpisy v tom smere platia na mieste spáchaného činu, snažia sa tým dovodit, že čin nebol v mieste jeho spáchania činom trestným. Ani tejto námietke sťažovateľov neľze priznať oprávnenia.
Podľa zistenia vrchného súdu obžalovaný ako československý štátny príslušník vylákal vysvedčenie nepravdivého obsahu v Maďarsku. Podľa § 8 tr. z. československý štátny příslušník, ktorý spáchal v cudzine zločin alebo prečin uvedený v tomto zákone, má byť podľa tohoto zá kona potrestaný aj vtedy, nejde-li o prípad uvedený v § 7, čís. 1 tr. z. O prípad § 7, čís. 1 tr. z. v súdenom prípade zrejme nejde. Podľa § 11 tr. z. v prípadoch §§ 8 a 9, neľze pre zločin alebo prečin spáchaný v cudzine zahájiť trestné pokračovanie, není-li čin trestný podľa zákonov platných na mieste činu alebo podľa zákonov československých. Odvolací súd správne dovodil, že vysvedčenie obžalovaným vylákané je podľa československých zákonov listinou verejnou a že čin obžalovaného zakladá skutkovú podstatu prečinu podľa § 400, odst. 1 tr. z.
Lež podľa zásady vyslovenej v § 11 tr. z. vyžaduje sa v tomto prípade k trestnosti činu aj to, aby čin bol trestný aj podľa zákonov platných na mieste činu. Otázkou touto sa však vrchný súd nezaoberal. Podľa sdelenia ministerstva spravedlnosti zo dňa 28. júla 1938, čís. 42860/38-12, bolo na dotaz Najvyššieho súdu maďarskou vládou potvrdené, že čo do platnosti ustanovenia § 400 zák. čl. V:1878 nenastala na území Maďarska žiadna zmena, a že vysvedčenie, o ktoré tu ide, treba podľa právnych predpisov platných v Maďarsku považovať za verejnú listinu. Je tedy čin obžalovaného trestný tak podľa zákonov československých ako podľa zákonov platných na mieste činu a nebol preto zavinený vytýkaný zmätok.
Dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. uplatňujú sťažovatelia námietkou, že obžalovaný padelal vysvedčenie o spôsobilosti za tým účelom, aby dosiahol udelenie zubotechnickej koncessie, tedy za tým účelom, aby dosiahol zamestnania a výživy, a domáhajú sa preto, aby čin bol kvalifikovaný ako prestupok podľa § 71 tr. z. o prest. a v súvislosti s tým uplatňujú aj dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 c) tr. p. namietajúc, že uvedený prestupok je premlčaný. Zmätočné sťažnosti uplatnené podľa § 385, čís. 1 b) tr. p. sú bezzákladné.
O podradení činu obžalovaného pod ustanovenie § 71 tr. z. o prest. mohlo by ísť len vtedy, keď by bol obžalovaný vysvedčenie nepravdivého obsahu vylákal s tým priamym účelom, aby listinou bolo dosažené účelu uvedeného v § 71 tr. z. o prest. V tomto prípade nebolo však účelom obžalovaného na základe listiny dosiahnuť priamo zamestnania, výživy alebo podpory, ale obžalovaný vylákal toto nepravdivé vysvedčenie za tým účelom, aby na jeho základe dosiahol vydania inej verejnej listiny, totiž zubotechnickej koncessie, oprávňujúcej ho k samostatnému prevádzaniu živnosti. Správne preto vrchný súd kvalifikoval čin obžalovaného ako prečin podľa § 400, odst. 1 tr. z. Tým sa stala bezpredmetnou námietka, že prestupok podľa § 71 tr. z. o prest. je premlčaný.

Citace:

č. 6274. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 376-377.