NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16247.

Ustanovenie § 23 (1) zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. o neprípustnosti advokátskeho zastúpenia pred pracovným súdom platí aj keď ide o spoločnú žalobu podľa § 77 Osp. a každý zo spoločníkov sporu uplatňuje len nárok, ktorého predmet nemá vyššiu hodnotu než 1000 Kč, — i keď hodnota predmetu jednotlivých nárokov dovedna činí viac než 1000 Kč.
(Rozh. z 20. mája 1937, R IV 183/37.) Odvolací súd v pracovnom spore zbavil účinnosti pokračovanie pred súdom prvej stolice a jeho rozsudek. Dôvody: V žalobe, ktorá bola podaná dňa 30. júna 1936 — tedy už za účinnosti zákona č. 251/1934 Sb. z. a n. — u okresného súdu, pojednávajúceho namiesto pracovného súdu podľa § 42 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n., domáhalo sa v celku päť žalobnikov proti tomu istému žalovanému náhrady za 14dennú mzdu, každý v sume 448 Kč, spolu tedy 2240 Kč. Uplatňováním nárokov rôznych oprávnených v jednej žalobe nezanikla však samostatnost jednotlivých nárokov a preto je smerodajná suma jednotlivého nároku a nie ich súhrn pri otázke, či je prípustné zastupovanie advokátom. Pretože žiaden z týchto nárokov nepresahuje 1000 Kč, je zastupovanie advokátom podľa § 23 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. neprípustné, veď nemožno nahliadnuť, prečo by nahodilá okolnosť, že viac žalobníkov uplatnilo svoje nároky v spoločnej žalobe, mala mať za následek zmenu ustanovenia § 23 cit. zákona a v spojitosti s tým aj zaťaženie žalobníkov útratami v prípade podľahnutie. Podľa čl. IV, odst. 2, zák. č. 251/1934 Sb. z. a n. platí § 23 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. aj pre spory, v ktorých pojednávajú okresné súdy namiesto súdov pracovných podľa § 42 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. V súdenom prípade ide o takový spor. Pred súdom prvej stolice žalobníci sami sa na pojednávaní nezúčastnili, ale zastupoval ich advokát Dr. Julius D., ktorý sa na termín na zahájenie sporu za žalobníkov dostavil a predniesol žalobu. Zastupovanie advokátom však — ako bolo vyššie uvedené — bolo vylúčené a tak žalobníci pred súdom prvej stolice vôbec neboli zastúpení. V dôsledku toho je celé pokračovanie pred súdom prvej stolice nezákonné. Bolo preto treba v smysle § 31 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. a § 505 Osp. tak pokračovanie pred súdom prvej stolice, ako aj rozsudok tohoto súdu zbaviť účinnosti. Podľa § 19 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. a § 110 Osp. všíma si pracovný súd z úradu závad v zmocnení. K závadám zmocnenia patrí aj okolnosť, že osoba, ktorá ako zmocnenec vystupuje, nie je k tomu oprávnená alebo že je zo zastupovania vylúčená. V takom prípade má súd povoliť k odstráneniu nedostatku zmocnenia krátku lehotu a po uplynutí lehoty resp. po odstránení nedostatku pokračovať podľa ustanovenia § 110 Osp. Bude preto na súde prvej stolice, aby v spore podľa týchto predpisov pokračoval (viď Úr. sb. č. 2954).
Najvyšší súd rekurz žalobníkov zamietol.
Dôvody:
V súdenom prípade ide o subjektivné skupenie žalob v smysle § 77 Osp. Je to vlastně slúčanie viac sporov z dôvodu účelnosti, ktoré na právnej povahe jednotlivých sporov nič nemení. Medzi takovýmito spoľočníkmi v spore v dôsledku spoločného vystupovania v spore zpravidla nevzniká žiaden zvláštny právny pomer, každý zo spoločníkov môže samostatne použiť prostriedkov na opodstatnenie žaloby resp. obrany bez ohľadu na podobné úkony druhého spoločníka, každý zo spoločníkov môže mať zvláštneho právneho zástupcu (viď dôvodovú zprávu k § 79 Osp.). A práve táto posledne spomenutá okolnosť nasvedčuje správnosti stanoviska odvolacieho súdu. Ustanovenie § 7 Osp. vztahuje sa na určenie hodnoty predmetu sporu s iného hľadiska (na príklad oboru pôsobnosti súdu, prípustnosti opravných prostriedkov atď.) avšak — so zreteľom na to, čo bolo hore uvedené — neprichádza v úvahu pri aplikování predpisu § 23 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. po stránke neprípustnosti zastupovania strán advokátmi v takýchto sporoch. Zákonodárca pri tomto ustanovení zákona mal pred očami skutočnosť, že »zastoupení advokáty má nepochybně za následek zvýšení nákladů« a tak v I. stolici bolo vylúčené zastupovanie advokátmi v sporoch, v ktorých by zvýšenie nákladov sporu spôsobené zastúpením advokátmi mohlo byť pre tú alebo onú stranu »hospodářsky tíživým« (srovnaj dôvodovú zprávu ústavne-právneho výboru senátu Nár. shromaždenia k zákonu č. 131/1931 Sb. z. a n. u § 23). A tento prípad by zaisté nastal, keby v takých sporoch prípustné bolo pred okresnými súdmi (pracovnými) zastupovanie strán advokátom, najmä keby každého zo spoločníkov zvláštny advokát zastupoval.
Nemiestne tvrdia žalobníci v rekurze, že krajský súd »povolil, aby sa zamestnavateľ dal advokátom zastupovať«, lebo v pokračovaní pred okresným súdom zamestnavateľ (žalovaný) nebol advokátom zastúpený, pre odvolacie pokračovanie však už neplatí citovaný zákaz § 23 zák. č. 131/1931, ako je to v poslednej vete § 33 (1) ciť. zák. výslovné uvedené.

Citace:

Čís. 16247. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 75-77.