NPD documents search: Váž. tr., 18 (1936)

Čís. 5734.

Sudí, ukladajúci odpovědnému redaktorovi a vydavatelovi uverejnenie rozsudku podla § 7, odst. 1 zákona čís, 124/1924 Sb. z. a n. v znění vyhlášky min, sprav. čís. 145/1933 Sb. z. a n., nesmie sa odchýliť od rozkazujúcich ustanovení, ktoré má o čase a sposobe uverejnenia § 8 cit. zákona,
Rozhodujúc o návrhu žalobců na zastavenie vydávania periodického tlačiva pro nesplnenie povinnosti uverejniť rozsudok § 9, odst. 1 zákona čís. 124/1924 Sb. z. a n. v znění vyhlášky min. sprav, čís. 145/1933 Sb. z. a n.), súd má len skúmať, či odpovědný redaktor a vydavatel objektivně splnili uloženu im povinnosť alebo nie; na subjektívne ich presvedčenie o tom hladeť nemože.
Uverejnenie, ktoré sa stalo iným než zákonom predpísaným sposobom, nie je splněním zákonnej povinnosti a třeba ho rovnako považovat za dovod pre zastavenie tlačiva ako neuverejnenie vobec.
(Rozh. zo dňa 31. októbra 1936, Zm III 486, 487/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti K. S. pre prestupok zanedbania povinnej pečlivosti uznal opravný prostriedok generálnej prokuratúry pre zachovanie právnej jednotnosti základným a vyslovil, že 1. rozsudkom krajského súdu v Bratislavě zo dňa 18. júna 1935, č. j. TI XII 318/34-29, bol porušený zákon v ustanovení § 8 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n. v znění vyhlášky min. sprav. čís. 145/1933 Sb. z. a n.; 2. usnesením krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. marca 1936, č. j. T XII 218/24-40, a usneseními vrchného súdu v Bratislavě zo dňa 21. apríla 1936, č. j. Ts I 55/36-46, bol porušený zákon v ustanovení § 9, odst. 1 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n. v znění vyhlášky min. sprav. čís. 145/1933 Sb. z. a n. so zreterom na ustanovenia § 7, odst. 1 a § 8 tohoto zákona.
Dóvody :
Rozsudkom krajského súdu v Bratislavě zo dňa 18. júna 1935, č. j. TI XII 218/34-29, bol obžalovaný K. S. odsúdený pre prestupok zanedbania povinnej pečlivosti podla § 4 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n. v znení vyhlášky min. sprav. čís. 145/1933 Sb. z. a n. a bolo mu ako zodpovědnému redaktorovi periodického časopisu »S.« a tiež vydavatelovi tohoto časopisu na základe § 7 cit. zákona uložené, aby bez poznámky uveřejnil v časopise »S.« rozsudkový výrok bez dovodov do jedného mesiaca od pravoplatnosti rozsudku počitajúc, a to jedenkrát.
Rozsudok krajského sudu, keďže súkromný žalobca vzal proti němu ohlášené odvolanie zpáť, bol vyhlášený za pravoplatný usnesením zo dna 21. septembra 1935 a toto bolo vydavaterovi a majitelovi časopisu »S.«, nov. a nakl. spol. s r. o., doručené dna 24. októbra 1935.
Dňa 3. októbra 1935 učinil blavný súkromný žalobca vydavatelka a majitelka časopisu A. firma M. akc. spol. pro průmysl grafický a nakladatelství v P. u krajského sudu v Bratislavě návrh, aby vydávanie periodického časopisu »S.« bolo zastavené v smysle § 9 zák. číslo 124/ 1924 Sb. z. a n. v znění vyhlášky min. sprav. čís. 145/1933 Sb. z. a n., keďže ani zodpovědný redaktor ani vydavatel časopisu nesplnili rozsudkom im uloženu povinnosť uverejniť uvedený rozsudok. Tento návrh opakoval súkromný žalobca dňa 7. decembra 1935.
Zaviazaní uveřejnili rozsudok dňa 31. decembra 1935 v čísle 294 časopisu »S.« na straně štvrtej posledný štipec.
Krajský sud v Bratislavě usnesením zo dňa 10. marca 1936, č. j. Tl Xll 218/34-40, zamíetol návrh hlavného súkromného žalobců, učiněny v smysle §§ 9 a 11 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n. v znení vyhlášky min. sprav. čís. 145/1933 Sb. z. a n. na zastavenie periodického časopisu »S.« z dovodov, že rozsudek bol uverejnený v časopise »S.« na straně štvrtej a že obžalovaný mohol sa domnievať, že týmto uveřejněním splnil podmienky uložené mu rozsudkem, keďže bližšie podmienky uverejnenia mu v tomto rozsudku určené neboly, iba to, že rozhodujúca časť rozsudku má byť uverejnená bezplatné a bez poznámek do jedného mesiaca.
Sťažnosť podaná hlavným súkromným žalobcom; proti tejto časti usnesenia bola usnesením vrchného sudu zo dňa 21. apríla 1936, č. j. Ts I 55/36-46, zamietnutá s poukázáním na správné dovody prvostupňového usnesenia a s doložením ďalších dóvodov, že je sice pravda, že rozsudok nebol v časopise »S.« uverejnený tak, ako predpisuje § 8 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n. v znění vyhlášky min. sprav. čís. 145/1933 Sb. z. a n., ale že podla § 9 cit zák. len neuverejnenie rozsudku vobec opravňuje žalobců k návrhu na zastavenie časopisu, čo vraj je zřejmé z toho, že tento cituje iba předpis § 7, odst. 1 a nie tiež § 8 zákona.
Rozsudkom krajského sudu a citovanými usneseniami krajského a vrchného sudu v čiastkach právě uvedených bol porušený zákon.
V rozsudku krajského sudu bola nesprávné určená jednomesačná lehota k uverejneniu rozsudku v časopise »S.« od pravoplatnosti rozsudku počitajúc, lebo pre uverejnenie podla §§ 7 a 8 zák. č. 124/1924 Sb. z. a n., totiž pre uverejnenie rozsudkového výroku v periodickom tlačivie, v ktorom bola uverejnená urážlivá zpráva, stanoví zákon sám lehotu uverejnenia. Ustanovuje totiž § 8 zák. čís. 124/1924 Sb. z. a n. v žnení vyhlášky min. sprav. č. 145/1933 Sb. z. a n., že rozsudok, ktorého uverejnenie bolo uložené, mi u s í byť uverejnený v périodickom tlačive, ktoré zprávu prinieslo, najpozdejšie v druhom čísle, ktoré vyjde po dni, keď bola zodpovědnému redaktorovi alebo vydavátelovi doručená zpráva o tom, že rozsudok nadobudol právnej moci. Poneváč zákon určuje lehotu uverejnenia rozkazujúcim sposobom, nesmie ani sud tuto lehotu stanoviť ináč, lebo jemu prislúcha podla § 7, odsť. 1 zák. určiť len rozsah připadne uverejniť sa majúeich dovodov, pokial je toho třeba k zadosťučineniu, avšak v modalitách uverejnenia, pokial sú samým zákonom určené, od citovaného ustanovenia zákona odchýliť sa nesmie. Uverejnenie rozsudku v časopise, v ktorom úrážlivá zpráva vyšla, musí sa rozlišovať od oprávnenia, ktoré mdže súd priznať žalobcovi na jeho návrh podla § 12 zák. o ochraně cti, aby dal uverejniť odsudzujúci rozsudok na útraty odsúdeného. Tu ovšem má súd stanoviť medzí inými okolnosťami a podmienkami uverejnenia aj lehotu, do ktorej sa má uverejnenie stať, avšak v tomto případe ide o oprávnenie žalobcovo uverejniť rozsudok v iných časopisoch, kdežto v súdenom případe nariadil súd inú než zákonom stanovenú lehotu pre povinnosť odsúdeného zodpovědného redaktora a tiež vydavatela vo vlastnom časopise. Je teda plné odovodnený návrh generálnej prokuratúry, aby v tomto smere (sub 1 výroku) bolo vyslovené porušenie imperatívneho předpisu § 8 cit. zákona.
Avšak i usnesenia krajského súdu a vrchného súdu sub 2 výroku uvedené porušily zákon, pokiať bol nimi zamietnutý žalobcov návrh na zástavenie časopisu »S.«. Krajský súd zamietol návrh ten neprávom na tom základe, že připustil možnosť subjektívnej domnienky zodpovědného redaktora, že určitým sposobom uverejnenia, ktorý nezodpovedá zákonu, splňuje povinnosť rozsudkom mu uloženú. Paragraf 9 zákona č. 124/1924 Sb. z. a n. ukládá súdu, aby na návrh žalobců nariadil zastavenie vydávania periodického tlačiva až do splnenia povinnosti uverejnenia, proste a jedine len na objektívnomi základe, že zodpovědný redaktor a vydavatel nesplnil povinnosť uverejniť rozsudok v periodickom tlačive, v ktorom bola zpráva uverejnená. Mal tedy krajský súd skúmať len to, či zodpovědný redaktor, či vydavateť uloženú mu povinnosť objektivně splnil alebo nie, a podla toho o návrhu rozhodnúť; subjektivného dovodu síprostenia tejto povinnosti sa dovolávať nemohol. Nakoťko vrchný súd přijal pre potvrdenie zamietavého rozhodnutia krajského súdu tiež jeho dovody, platí aj pre jeho rozhodnutie, čo bolo právě uvedené.
Lež usnesenie vrchného súdu porušilo zákon aj v ďalšom smere; Zákon č. 124/1924 Sb. z. a n. nielen že stanovil v § 7, odst. 1, že súd na návrh žalobců uloží v odsudzujúcom rozsudku zodpovědnému redaktorovi a vydavatelovi, aby bezplatné a bez poznámky uveřejnili v periodickom tlačive, v ktorom bola zpráva uverejnená, rozsudkový výrok, připadne aj dovody v rozsahu súdom stanovenom, ale v § 8 sposobom rozkazujúcim (»musia byť uverejnené«, »staň sa tak«) určil presne dobu, miesto aj vonkajšiu formu uverejnenia rozsudku; okrem lehoty uverejnenia, o ktorej bola už výše reč, určil, že sa uverejnenié misí stať na prvom mieste shora posledného stlpca druihej strany touže tlačou a vobec týmže spósobom, akým bola uverejnená zpráva. Z toho, že zákon sám. imperativně určuje podstatné znaky spósobu uverejnenia, je bezpochybne prejavené, že len takým uveřejněním rozsudku, ktoré zodpovedá zákonom predpísanými modalitám, splňuje zodpovědný redaktor a vydavatel povinnost uveřejnit rozsudok. Uverejnenie, ktoré sa stalo iným než zákonom predpísaným spósobom, nie je v zásadě splněním zákonnej povinnosti a třeba taký spósob uverejnenia považovat v zásadě rovnako za dóvod pre zastavenie časopisu až do splnenia povinnosti ako neuverejnenle rozsudku vobec. Citovaniu § 7, odst. 1 zák. v § 9, odst. 1, nelze prikladať ten význam,, aký mu dal vrchný súd, ako by možnost zastavenia časopisu bola zákonom přiznaná len, keď rozsudok nebol vobec uverejnený, třeba to vykladať v súvislosti s § 8 zák., ktorý určujúc imperativně spósob uverejnenia tvoří s § 7 nedielny celok. Keď sa tedy vrchný súd obmedzil len na skúmanie, či bol rozsudok před rozhodováním o zastavení v časopise »S.« vóbec uverejnený, vychádzal z podstatné nesprávného výkladu §§ 7, 8 a 9 zákona.
Generálna prokuratúra vyvodzuje, že akékorvek odchýlenie od předpisu § 8 cit. zák. by sa rovnalo neuverejneniu. Otázku túto netřeba riešiť v tejto všeobecnosti, lebo v súdenom případe ide len o riešenie otázky, či uveřejněním rozsudku na štvrtej straně časopisu, a to ani nie na prvomi mieste shora posledného stípca, bolo vyhovené zákonu. V tom smere uznává najvyšší súd, že takéto uverejnenie uchyluje sa od predpísanej formy a zťažuje účel zákonomi sledovaný, aby sa urazený aj čitatelia snadno dověděli o rozsudku, najdúc ho uverejnený na mieste pre to určenom; třeba takéto uverejnenie považovať za nesplnenie povinnosti, ktoré bolo dóvodom k navrhovanému zastaveniu časopisu až do splnenia povinnosti vo forme zákonom, predpísanej. Preto vyslovil najvyšší súd, že bol v uisneseniach krajského a vrchného súdu sub 2 výroku citovaných porušený zákon v ustanoveniach § 9, odst. 1 zákona č. 124/1924 Sb. z. a n. so zreterom na ustanovenie § 7, odst. 1 a § 8 cit. zák. v znění vyhlášky min. sprav. číslo 145/1933 Sb. z. a n. Poneváč súdne výroky porušuijúce zákon staly sa v prospěch odsúdeného, nemá toto rozhodnutie podla § 442, posl. odst. tr. p. proti stranám účinku.

Citace:

čís. 5734. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 479-482.