— Č. 8603 —

Č. 8603.


Samospráva obecná. — Pokračovánie pred nss. (Slovensko). Udavač nemá pravného nároku na to, aby úrad k jeho udaniu zaviedol pokračovánie o disciplinárnej a hmotnej zodpovednosti obecného starostu pre postup, ktorý zapríčinil obci škodu.
(Nález zo dňa 14. mája 1930 č. 7742.)
Vec: Štefan P. a spol. vo V. proti župnému úradu vo Zvolene o disciplinárnu a hmotnu zodpovednost obecného starostu.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta ako neprípustná.
Dôvody: Sť-lia podali na Jána Sz., jakožto starostu obce V., disciplinárne oznámenie na tom základe, že prihlášku na prídělový les, ktorú u štpú-u učinil predošlý starosta obce Štefan P., prez to, že stpú obci tento les pridělil, a prez to, že obec prvú splátku kúpnej ceny už aj zaplatila, bez poverenia obce odvolal a na miesto nej podal na tento les prihlášku novú pre seba a pre svojích spoločníkov; po 2—3 mesiacoch však svolal obecné zastupitelstvo, ktoré usnesením č. 16/25 vyslovilo sice, že obec nenárokuje otázny les, avšak usnesenie toto vynesené bolo protizákonne, lebo ho odhlasovali tí interesenti, ktorí spolu s menovaným starostom podali prihlášku novú a preto bolo ono usnesenie i okr. výborom zrušené. Poneváč menovaný starosta zapríčinil týmto postupom obci škodu, vyčerpává skutok tento podstatu disc. prečinu dľa bodu a) § 90 zák. čl. XXII:1886, prečož navrhli, aby bol pre tento prečin trestaný a aby bola i jeho hmotná zodpovědnosť vyslovená.
Rozhodnutím okr. úradu v M. zo dňa 15. januára 1927 bola žiadosť sť-ľov zamietnutá s tým odóvodnením, že sa předpisy § 90 zák. čl. XXII:1886 vo smysle zák. č. 243/22 na obecných starostov nevzťahujú, že poriadková pokuta vo smysle § 27 zák. č. 243/22 nemohla byť na menovaného — Č. 8604 —
starostu uložená, lebo sa nedopustil nesprávnosti jemu imputovanej; prevážna väčšina obecného zastupiteľstva schvaluje jeho pokračovanie v zastúpení obce pri prevádzaní pozemkovej reformy a aj sť-lia sa pri vyšetrovaní osvedčili, že potrestanie jeho nažiadajú. — Odvolanie sť-ľov z tohoto rozhodnutia bolo napadnutým rozhodnutím zamietnuté.
Rozhodujúc o sťažnosti do tohoto rozhodnutia, musel sa nss predne zabývať otázkou, zda sť-lia sú legitimovaní ku podaniu tejto sťažnosti a uvážil o tom takto:
Napadnutým rozhodnutím zamietnutý bol návrh sť-ľov smerujúci jednak na disc. potrestanie Jána Sz. a jednak, aby bola vyslovená jeho hmotná zodpovědnosť za zaviněnu škodu.
V prvom smere nutno uvážiť, že tým sť-ľia dali len podnět ku zavedeniu oficiózneho pokračovania a mohli mať tedy len postavenie udavačov. Za takéhoto stavu však nelzä právom hovořiť o porušení subj. práv sť-ľov, kedže z príslušných zákonných noriem (zák. čl. XXII:1886) nelzä dovodiť právny nárok udavača, aby úrad oficióznym pokračovaním tú ktorú osobu uznal disc. činom vinnou a ju odsúdil. Nedostává sa tedy podmienok § 2 zák. o ss pre prípustnosť danej sťažnosti.
Pokiaľ ide o druhý bod, totiž návrh, aby vyslovená bola hmotná zopovednosť Jána Sz. za škodu, jeho domnělým disc. činom obci spôsobenú, je nesporné, že napadnuté rozhodnutie vydané bolo za platnosti a účinnosti finančnej novely č. 329/21 a že tedy vec je posudzovať podľa tohoto zákona. Lež ako patrno z ustanovenia odst. 4 § 5 respektive § 10 odst. 5 tohoto zák., majú i ohľadne tejto otázky sť-lia len postavenie udavača, lebo zákon priznává postavenie strany len obci respektive tomu, proti nemuž bol výrok na náhradu škody vydaný. Tedy ale ani z tohoto hladiska nelzä tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie porušilo nejaké subj. právo sť-ľov a že by tedy oprávnení boli domáhať sa odpomoci podľa § 2 zák. o ss.
Citace:
č. 8603. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1931, svazek/ročník 12/1, s. 766-767.