NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5915.

Nelze-li uznať obžalovaného vinným zločinom násilného smilstva (§ 232 tr. zák.) pre nedostatok ztonitého súkromného návrhu, třeba čin jeho posúdiť s hladiska prečinu neoprávněného porušenia osobnej slobody podla § 323 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 31. mája 1937, Zm IV 140/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. pre zločin násilného smilstva následkom zmátočnej sťažnosti veřejného žalobou vynesol rozsudok, ktorým zmátočnej sťažnosti vyhověl, rozsudok vrchného sudu na základe dovodu zmatočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. p. zrušil a uznal obžalovaného vinným prečinom neoprávněného porušenia osobnej slobody podla § 323, odst. 1, 3 tr. z.
Z dóvodov:
Proti oslobodzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal veřejný žalobca zmátočnú sťažnosť z dovodui zmátočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. p.
Odvolací súd zrušil rozsudok prvého súdu, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným v zločine podla § 232, čís. 1 tr. z. a oslobodil obžalovaného na základe § 326, čís. 3 tr. p., lebo návrh v smysle § 110 a 238 tr. z. podala len sama poškodená, ktorá v kritickej době nedosiahla ešte 16. rok svojho veku, nebolo tu tedy návrhu podaného osobou podla § 113 tr. z. oprávněnou.
Nižšie súdy zistily, že obžalovaný dňa 31. decembra 1934 v P., predstierajúc, že je detektiv z B., odstranil M. z izby hotelu, kde tento s poškodenou’ spal, potom uzamknul dveře izby, kiúč uschoval k sebe, šiatkom zaviazal ústa poškodenej, aby nemohla kričať, ruky jej skrížil na chrbát, aby sa nemohla brániť, sadol si jej na nohy, strhol jej kalhoty a násilím roztiahnuc kolenami nohy poškodenej, vykonal na nej súlož.
V tomto skutkovom stave sú zahrnuté náležitosti nielen skutkovej podstaty § 232 tr. z., ale aj iahšieho trestného činu podla § 323, odst. 1 a 3 tr. z., lebo obžalovaný poškodenú proti jej voli a tedy proti právu zbavil osobnej slobody, pri čom spáchal na nej aj násilné smilstvo, tedy iné násilie.
Poneváč prečin podla § 323 tr. z. neni viazaný k súkromnému návrhu, nebránil nedostatok takého zákonitého návrhu odsúdeniu obžalovaného pre tento čin a odvolací súd, pokiai vobec oslobodiil obžalovaného a tým vyslovil, že čím obžalovaného není trestný ani ako právě uvedený prečin, spósobil zmatok, veřejným' žalobcom vytýkaný, v dosledku čoko bolo třeba rozsudok odvolacieho sudu podla § 33, odst. 1 por. nov. zrušiť, uznať obžalovamého viinným v prečine podla § 323, odst. 1 a 3 tr. z. a vymerať mu trest podla cit. miesta zákona.

Citace:

čís. 5915. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 253-254.