Čís. 14964.
I. Služebný pomer vzniká aj bez formálnej smluvy už tým, že zamestnanec sa dal k dispozícii zamestnávateľovi, ktorý ním disponoval tak, že mu prikazoval prácu.
II. Pri rozhodovaní o žalobnom nároku zamestnanca proti zamestnávateľovi o náhradu škody z důvodu neprihlásenia zamestnanca k poisteniu podla vl. nar. 16/1923 Sb. z. a n. nemožno hladeť na eventuálne
spoluzavinenie zamestnanca pri opomenutí prihlášky.1
(Rozh. z 18. februára 1936, Rv III 949/35.)
Žalobkyňa domáhala sa žalobou proti žalovanému družstvu náhrady škody na tom základe, že žalované družstvo ju neprihlásilo k penzijnému poisteniu podla vl. nar. 16/1923 Sb. z. a n., v důsledku čoho ušla jej penzia. Proti žalobe bránilo sa žalované družstvo tým, že žalobkyňa nebola s ním v služobnom pomiere, lebo do služieb boja prijatá sestra žalobkyne a len keď táto pre chorobu nemohla službu konať, zastupovala ju so svolením družstva žalobkyňa. Oba nižšie súdy žalobu zamietly.
Najvyšší súd k dovolacej žiadosti žalobkyne rozsudok súdu odvolacieho rozviazal a tomuto súdu uložil, aby vo veci ďalej pokračoval, skutkový stav pravidelné zistil a potom znova rozhodol. Dôvody:
Služebný pomer vzniká aj bez formálnej smluvy už tým, že zamestnanec sa dal k dispozícii zamestnávateľovi a že zamestnavateľ ním disponoval tým, že mu prikazoval prácu.
Žalobkyňa v pokračovaní pred odvolacím súdom podla »dôvodov odvolania«, na odvolacom pojednávaní ústné prednesených na dokázanie skutočností, že »ona bola skutočným obchodvedúcím družstva« a že »riaditeľstvo výlučné ňou disponovalo«, žiadala výsluch svedkov.
Svedok Ján S. — ktorého výpoveďou sa nižšie sudy nezabývaly — svedčil, že »žalobkyňa viedla knihy obchodné, účtovala s družstvom a vykonávala všetky práce dotyčné vedenia družstva..., že predstavenstvo družstva svoje rozkazy vydávalo žalobkyni«.
Skutočnosť, že snáď žalobkyňa pracovala za svoju nemocnú sestru — v prípade, že sa to stalo s vedomím a so súhlasom žalovanej strany — nesprosťovalo túto povinnosti prihlásiť žalobkyňu k poisteniu podla vl. nar. č. 16/1923 Sb. z. a n., keďže — podľa toho, čo hore bolo uvedené —služebný pomer mohol vzniknúť aj bez formálnej smluvy, najmä prijatím služieb žalobkyne žalovaným družstvom.
V prípade, že by na základe výsledku dokazovania — ktorého vykonania odvolací súd porušením formálneho práva pominul —, bolo treba uznať, že medzi žalobkyňou a žalovanou stranou bol služebný pomer v smysle vyloženom v úvode tohoto usnesenia, bol by žalobný nárok čo do základu po práve. Na opodstatnenosti tohoto nároku nemenila by ani skutočnosť, odvolacím, súdom na konci dôvodov napadnutého rozsudku uvedená, že totiž »žalobkyne vedela, že nebola k penzijnému poisteniu prihlásená«, lebo na eventuálné spoluzavinenie zamestnanca pri opominutí prihlášky nemožno hladeť pri rozhodovaní o žalobnom nároku proti zamestnavateľovi na náhradu škody z dôvodu neprihlásenia zamestnanca k poisteniu podľa cit. zákona (viz rozh. N. s. č. 6711 Sb. n. súdu).
Odvolacím súdom porušením formálneho práva zistený skutkový stav nehodí sa k tomu, aby na jeho základe rozhodnuté bolo vo veci s konečným výsledkom, preto bolo treba učiniť opatrenie podla výroku tohoto usnesenia.

1. Srovn. Úr. sb. 1997.