NPD documents search: Váž. tr., 8 (1926)

Č. 10997.

Církevné veci. — Pokračovanie administrativné (Slovensko): Pre otázku, zda sú úrady administrativné kompetentné rozhodovať spory o dodávkách dřeva rím.-kat. farárov, nie je rozhodnou tá okolnosť, zda právny základ povinnosti je či neni sporný, ale je rozhodná povaha onoho závazku, zda totiž závázok ten je verejnoprávny či súkromoprávny.
(Nález zo dňa 13. januára 1934 č. 244.)
Vec: Obec S. proti zemskému úradu v Bratislavě o dodaní palivového dreva pre rím.-kat. farára.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ním bolo zamietnuté odvolanie sťažujúcej si obce, sa zrušuje pre vadnosť pokračovania.
Dôvody: Okr. úrad v Starej Ďale rozhodnutím zo dna 4. januára 1930 na základe žiadosti rím.-kat. farára Jozefa G. a kantora obce S. Viktora L., podoprenej opisom kanonickej vizitacie, zaviazal sťažujúcu si politickú obec S. k plneniu v tejto kanonickej vizitacii uvedenému ohľadom každoročného poskytovania deputátneho dreva. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil s tým, že žiadosti sa muselo vyhověť, poneváč z predloženého opisu kanonickej vizitacie bolo zjavne dokázané, že obec k tomuto plneniu je povinná.
Napadnutým rozhodnutím žal. úrad so zamietnutím odvolania tak sťažujúcej si obce ako i odvolaní rím.-kat. farára Jozefa G. potvrdil rozhodnutie okr. úradu z týchto dôvodov: Takto bolo třeba rozhodnuť, poneváč tento závázok politickej obce, ktorý pôvodne v smysle kanonickej vizitacie zaťažoval urbárnikov, prešiel na politickú obec, ktorá tieto ťarchy od nepamäti znášala, čomu ináč nasvedčujú najstaršie obecné rozpočty a účty, z ktorých nepochybné vysvitá, že obec tieto záväzky až do poslednej doby plnila, dalej tomu nasvědčuje obecné svedectvo vydané notárskym úradom a konečne kongruálny popis z r. 1896, v ktorom obec potvrďuje a soznáva, že je povinná vydať rím.-kat. farskému úradu 8 1/2 siah dreva. Táto povinnosť prešla pravdepodobne na politickú obec s urbarialistov pri prevzatí urbárskeho majetku — v rozmeroch 83 honov — do svojej správy, ktorý politická obec manipuluje a užívá, v dôsledku čeho i s týmto majetkom pôvodne spojené ťarchy je povinna znašať.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto: — —
Sťažnosť vytýká, že v danom spore neboly kompetentné meritorne rozhodovať adm. úrady, t. j. že neboly kompetentné posúdiť udajnú požiadavku rím.-kat. farára, poneváč dľa stálej súdnej praxe, jestli je základ takejto požiadavky sporný, adm. úřad môže len to ustáliť, že následkom spornosti základu má byť rím.-kat. farár na porad práva odkázaný.
K týmto vývodom sťažnosti slušelo uviesť:
Nss sotrval i v danom prípade na právnych názoroch, ktoré háji vo svojej konstantnej judikature, že totiž povinnosť prispievať k dôchodkom rím.-kat. farára dodávaním dreva je povahou svojou zásadne dávkou verejnoprávnou (viď Boh. A 6614/27), a že o takýchto dávkách rozhodujú zpravidla úrady správne, leda že by šlo o záväzok zakladajúci sa na titule súkromoprávnom, alebo že by bola na spore otázka, kto z niekoľko osôb je z titulu súkromoprávneho k plneniu zaviazaný, v ktorých dvoch posledne menovaných prípadoch nastupuje príslušnosť riadnych súdov (viď Boh. A 6614/27, 9036/31, 9365/31 a 10236/32). Z týchto zásad hájených konstantnou judikaturou nss-u plynie, že pre otázku, zda sú úrady správne kompetentné rozhodovať spory o dodávkach dreva rím.-kat. farárovi, je nerozhodnou tá okolnosť, zda právny základ povinnosti je či není sporný, ale že pre túto kompetentnú otázku je rozhodná povaha onoho záväzku, totiž zda záväzok ten je verejnoprávny či súkromoprávny.
Podľa správnych spisov sťažujúca si obec už vo svojom odvolaní do rozhodnutia úřadu I. stolice poprela verejnoprávnu povahu onoho záväzku, kedže vo svojom odvolaní namietala, že nejde tu vôbec o záväzok obce spočívajúci na kanonickej vizitacii, ale že ide o dar (»donum«), tedy o záväzok spočívajúci na súkromoprávnom pomere.
Žal. úrad však v napadnutom rozhodnutí nezaoberal sa vôbec touto námietkou odvolania sťažujúcej si obce, od riešenia ktorej závisela — ako je to vyše uvedené — príslušnosť úradov správných k rozhodovaniu v danom prípade, lebo však v napadnutom rozhodnutí zistil za skutok to, že podľa kanonickej vizitacie onen záväzok zaťažoval býv. urbárnikov, a vyslovil len to, že tento záväzok prešiel »pravdepodobne« s týchto urbárnikov na sťažujúci si obec preto, lebo obec prevzala do svojej správy majetok urbárnikov, aniž by náležite tak po stránke skutkovej ako i právnej odôvodnil, že i dotyčne sťažujúcej si obce ide tu o záväzok verejnoprávny. Tento nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zakladá podstatnú vadu pokračovania. — — —

Citace:

Č. 10997. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/1, s. 278-279.