Čís. 159 dis.


Proti usneseniu disciplinárneho súdu advokátskej komory, ktorým bolo pominuté nariadiť disciplinárne pokračovanie proti advokátskemu osnovníkovi, odvolanie nie je prípustné.
(Rozh. z 19. decembra 1932, Ds III 6/32.)
Trestní rozhodnutí XIV. 27 R. K. ako súkromná strana oznámil advokátskej komore advokátskeho osnovníka Dr. A. B. preto, lebo oznamovateľ pred rokami odovzdal kancelárii advokáta Dr. R. pravotu na 39000 Kč, Dr. R. poveril vedením tejto veci svojho osnovníka Dr. B., ktorý však vraj nič nerobil a zavádzal oznamovateľa. Výbor advokátskej komory ako disciplinárny súd pominul nariadiť disciplinárne pokračovanie proti oznámenému osnovníkovi, lebo za chod kancelárie voči stránkam je zodpovedný len advokát, nie však osnovník. Proti tomuto usneseniu sa odvolal R. K.
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov odmietol odvolanie.
Dôvody:
Podľa §§ 107 a 108 zák. čl. XXXIV/1874 vzhľadom k § 16 zák. čl. LIII/1913 je vo veciach disciplinárneho pokračovania proti kandidátom advokácie prípustné odvolanie k najvyššiemu súdu len vtedy, jestli disciplinárny súd komory, vykonávajúc disciplinárnu pravomoc, nariadil predlženie doby praxi na dlhší než zákonitý čas, alebo jestli bol vyrieknutý výmaz zo soznamu kandidátov advokácie. Z tohoto ustanovenia plynie a contrario, že v žiadnom inom prípade odvolanie nie je prípustné, a tak nie je prípustné odvolanie ani proti rozhodnutiu, ktorým bolo pominuté nariadiť proti advokátskemu osnovníkovi Dr. A. B. disciplinárne pokračovanie. Odvolanie bolo preto ako zákonom vylúčené odmietnuté.
Citace:
č. 159 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 433-434.