Čís. 15099.Keď právny úkon, uzavrený menom nezletilca, vykonaný bol predo dňom, kterého nadobudol účinnosť nový odporovací poriadok (zák. č. 64/1931 III Sb. z. a n.), treba otázku: pokiaľ možno úkonu tomu odporovať, posudzovať podľa právnych pravidiel, platných pred novým odporovacím poriadkom, i keď poručenský súd schválil menom nezletilca právny úkon teprv za účinnosti nového odporovacieho poriadku. (Rozh. z 2. apríla 1936, Rv IV 482/35.) Mária P. bola odsúdená zaplatiť žalujúcej firme nedoplatok kúpnej ceny za auto. Za súdneho pokračovania — smluvou z 29. júla 1931 — previedla svoje nehnuteľnosti na svoje tri deti, z ktorých boly dve nezletilé. Keď exekúcia, proti nej žalujúcou firmou vedená, bola pre nedostatok imania bezvýsledná, domáhala sa táto žalobou výslovenia, že uvedený právny úkon je voči nej bezúčinný, nakoľko sa stal cieľom jej skrátenia a že žalovaní sú povinní jej zaplatiť nedoplatok kúpnej ceny, ináč trpeť, aby sa žalobkyňa uspokojila z prevedených nehnuteľností. Oba nižšie súdy vyslovily, že úkon stal sa cieľom skrátenia žalujúcej firmy a žalobe vyhovely. Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol a uviedol medzi iným v dôvodoch svojho rozhodnutia: Hledíc k tomu, že tu jde o právní jednání z 29. července 1931, nelze při řešení otázky, zda lze mu odporovati, aplikovati ustanovení nového odpůrčího řádu (zák. čís. 64/1931 III. Sb. z. a n.), i když bylo jménem nezletilých smluvníků soudem poručenským schváleno již po 1. srpnu 1931, poněvadž právní jednání účinkuje po schválení ex tunc. Pokud tedy napadený rozsudek cituje ustanovení odp. ř., je formálně nesprávný. Jelikož však v příčinách, o něž tu běží, platila i před 1. srpnem 1931 táž pravidla zvykového práva, je napadený rozsudek meritorně správný.