NPD documents search: Váž. civ., 3 (1921)

Čís. 15248.

Veriteľ sa nemôže domáhat’ uspokojenia z majetku dlžníka, ktorý je — v dôsledku simulovanej smluvy, uzavrenej medzi rodičmi a súrodencami dlžníka — pozemnoknižne zapísaný na súrodencov dlžníkových, žalobou odporovacou, ale tak, že vedie exekúciu na nárok dlžníka proti jeho súrodencom.
(Rozh. z 2. júna 1936, Rv III 701/35.)
Otec žalovaných I.—III. st. Ján S. kúpopredajnou smluvou, uzavrenou na oko 26. mája 1931 previedol na II. a III. žalovaných celý svoj nehnuteľný majetok, ktorý bol na nich aj pozemnoknižne zapísaný; v pravde im tento majetok daroval. Ich súrodenec I. žalovaný František S. nič nedostal z otcovského majetku. St. Ján S. zomrel 5. júla 1933 bez zanechania záveti a majetku. I. žalovaný František S. bol dlžníkom žalujúcich, ktorí žalobou proti žalovaným I.—III. domáhali sa toho, aby smluva uzavrená st. Jánom S. s II. a III. žalovanými 26. mája 1931 dotyčné nehnuteľností zapísaných v poz. kn. protokoloch č. 436, 1306 a 1307 obce B. bola vyhlásená voči nim za bezúčinnú a aby žalovaní boli zaviazaní trpeť, že by sa žalujúci z týchto nehnuteľností uspokojili po výšku pohľadávky, ktorú majú proti I. žalovanému. I. žalovaný František S. sa v tomto spore nebránil.
Všetky tri súdy žalobu zamietly. Najvyšší súd z týchto
dôvodov:
Žalujúci žiadajú v žalobe uspokojenie pohľadávky, prisúdenej proti Františkovi S. z nehnuteľností, prepísaných so st. Jána S. na II. a III. žalovaných, na tom základe, že smluva, ktorou nehnuteľnosti boly na II. a III. žalovaných prevedené, je simulovaná v časti, týkajúcej sa podielu prislúchajúceho Františkovi S. Podľa tvrdenia žalujúcich totiž pravá smluvná vôla strán bola tá, aby tretina nehnuteľnosti patrila Františkovi S. a len k vôli eludovaniu práv žalujúcich bola smluva na oko uzavrená tak, že celé nehnuľernosti boly prepísané na II. a III. žalovaných. Žalujúci zaujimajú preto stanovisko, že třetina nehnuteľností prislúcha priamemu dižníkovi Františkovi S. a II. a III. žalovaní sú povinní trpeť, aby pohľadávka žalujúcich strán bola z nehnuteľností uspokojená.
Podľa tohoto prednesu žalujúci opierajú žalobný nárok o to, že František S. má nárok na tretinu oných nehnuteľností, a nie o to, že František S. s II. a III. žalovanými uzavrel darovaciu alebo inú smluvu, ktorou nehnuteľnosti jemu patriace prepustil II. a III. žalovaným. Žaloba tedy podľa tohoto prednesu nie je napádacou žalobou, alebo žalobou, založenou na odňatí uspokojovacieho základu veriteľov bezoplatnou smluvou, ale žalobou, ktorou žalujúci nároky Františka S. priamo uplatňujú proti II. a III. žalovaným. Nejde tedy o uplatnenie bezúčinnosti smluvy voči veriteľom, ale o uplatnenie nárokov dlžníka voči tretím osobám.
K uplatneniu takéhoto nároku dlžníka má veriteľ aktívnu legitimáciu len vtedy, jestli právo dlžníka exekučným poradom zabavil a v exekučnom pokračovaní si nadobudol právo k uplatneniu nároku.
Žalujúci si preto v dovolacej žiadosti bezúspešne sťažujú, že odvolací súd neprávom pominul ich dôkazy, ktorými chceli dokázať skutkový základ právneho nároku Františka S. voči II. a III. žalovaným, a že porušením materiálneho právneho pravidla zamietol žalobu na tom základe, že žalujúci by boli oprávnění žalobný nárok uplatňovať len vtedy, jestli by boli poradom exekúcie nadobudli právo k uplatnieniu tohoto nároku.
Pokiaľ dovolacia žiadosť vedľa oboznámených už vývodov obsahuje zmienku aj o tom, že žalujúci sú oprávnení nárok Františka S. na povinný diel po otcovi voči II. a III. žalovaným uplatňovať, Najvyšší súd podotýká len to, že žaloba neobsahuje také skutkové prednesy, a ani neobsahuje žalobný petit, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že žalujúci chcú uplatňovať nárok Františka S. na povinný diel. K tomu by bolo v prvom rade potrebné, aby označili peňažnú sumu povinného dielu a poskytli dáta o vypočítaní tohoto dielu. Po tejto stránke nemožno sa zaoberať s nárokom žalujúcich už z dôvodu nedostatočného konkretizovania žalobného nároku.
Z týchto dôvodov bola dovolacia žiadosť ako neodovôdnená zamietnutá.

Citace:

č. 5814. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1927, svazek/ročník 8/2, s. 172-173.