NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5794.

Zákonný článok XV:1899 (o súdnictve vo veciach voleb členov Národného shromaždenia) platí aj pri teraz platnom usporiadaní volieb podla kandidátnych listin velebných stráň a skupin.
»Vykonávanie vlivu na výsledek volbý« je už v podporovaní niektorej strany.
Pri prečinoch v smysle zákona čís. 123/1931 Sb. z. a n. státně vázenie nie je zákonným trestom (§ 1, odst. 1, čís. 2, § 9, odst. 2 cit. zákona).
(Rozh. zo dňa 16. januára 1937, Zm III 558/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci pre prečin podla § 170 zák. čl. XV: 1899 zamietol zmátočnú sťažnosť obžalovaného; súdu prvej stolice uložil, aby podla § 505, posl. odst. tr. por. dodatočným usnesením určil, v jaký druh trestu na slobodě má byť premenený uložený vedťajší trest peňažitý.
Z dovodov:
Obžalovaný, zastúpený zvoleným obhájcem, uplatnil vo zmátočnej sťažnosti dóvody zmátočnosti podla § 385, čís. 1 a), 3 tr. p.
Pod prvým z nich dovodzuje zmátočná sťažnosť beztrestnosť činu obžalovaného predovšetkým tak, že sa z jednotlivých odstavcov a viet z pročítaných letákov snaží dokázat’, že obžalovaný nimi nepósobil nijak na výsledek volieb, ale podla svojej povinnosti ako farář hlásal katolickému ponímaniu odpovedajúci světový názor, poučoval o doležitosti volieb a zdorazňoval potřebu jednotnej strany všetkých katolíkov pre udržanie jednoty v kultúrnych otázkách. Tvrdí ďalej, že trestné ustanovenia § 170 zák. čl. XV:1899 třeba aplikovat v duchu zákonných ustanovení o čistotě volieb, na ochranu ktorých bol vydaný, totiž volieb upravených zákonným článkem XXXIII:1874, v ktorom sa volily osoby podla leh. osobných kvalit, kdežto teraz sa volí strana majúca istý světový názor. Konečne brojí proti názoru odvolacieho súdu, akoby agitovariie pre katolické strany směrovalo proti stranám socialistickým a straně agrárnej.
Tieto námietky zmátočnej sťažnosti sú bezzákladné. Povahu vyjadrenia obžalovaného v smere § 170 zák. čl. XV: 1899, či totiž směrovalo k tomu, aby bol vykonaný vliv na výsledek volby, třeba posudzovať z celkového jeho obsahu; ten však aj podla toho, čo obžalovaný pripúšťa, směroval k tomu, aby voličia, ku kterým obžalovaný jako kňaz v kostele a vo shromáždění náboženského rázu hovořil, volili pri volbách tie strany, ktoré na rozdiel od iných stráň sú sposobilé uplatniť zásady a názory určitého směru, kterým sa právě tieto strany odlišujú od iných stráň, nemajúcich ich ciele v svojom programe alebo tieto ciele připadne priamo potierajúcich. Zákon zostal v platnosti a má účinok aj pri teraz platnej úpravě volieb, lebo jeho obecné ustanovenie, »aby bol vykonaný vliv na výsledok vorby« chráni celkom aj terajšie usporiadanie volieb podla kandidátnych listin velebných stráň a skupin, v prospěch kterých alebo proti kterým je rovnako dobře možné určitým prejavom posobiť tak, abto málo vliv na výsledok volieb. Konečné stačí, že je aj podla námietok obžalovaného isté, že malý byť určité strany do volieb jeho prejavom podpořené a nezáleží na tom, ktoré strany by tým boly poškodené; vykonávanie vlivu je už v podpore niektorých stráň, ktorú podporu obžalovaný sám přiznává, takže skutková podstata inkriminovaného trestného činu bola v jeho prejavu právem spoznaná.
Vrchný súd opominul pri novom vymeraní hlavného trestu upraviť primerane aj výrok o náhradnom třeste za vedlajší trest peňažitý; státně vázenie, určené v prvom rozsudku, nie je pri prečinoch v smysle zák. čís. 123/1931 Sb. z. a n. trestom zákonným (srovn. § 1, odst. 1, čís. 2 a § 9, odst. 2 cit. zák.). Preto bol daný súdu prvej stolice poukaz na rozhodnutie vo výroku uvedené.

Citace:

čís. 5794. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 42-43.