NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5797.

Po subjektívnej stránke požaduje sa k trestnému činu podla § 12, čís. 1 zákona na ochr. rep. úmyselné opominutie neoznámenia trestných podnikov, t. j. aby si bol obžalovaný vědomý, že trestný podnik má objektivně znaky zločinu vojenskej zrady, a aby ho prez to neoznámil.
Úmysel podporovat pachatela (§ 12, čís. 2 zákona na ochr. rep.) nie je totožný s úmyslom poškodit stát (§ 29 cit. zák.); vyžaduje sa, aby vinník jednal v úmysle podporovat pachatela, t. j. aby v tom úmysle nepřekazil alebo neoznámil trestné podniky; neprekazenie alebo neoznámenie bez tejto složky podporovania zakladá len skutková podstatu zločinu podla § 12, čís. 1 zákona na ochr. rep.
K úmyselnému podporovaniu pachatela nestačí však akékotvek jeho podporovanie, ale podporovanie musí sa stát právě onou trestnou činnosťou, ktorá zakladá skutková podstatu zločinu podla § 12 zákona na ochr. rep.
(Rozh. zo dňa 19. januára 1937, Zm IV 648/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci pre zločin neoznámenia trestných podnikov zamietol zmátočnú sťažnosť obžalovaného.
Z dóvodov:
Z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p. vytýká sťažovatel najprv nedostatek objektivnych náležitostí skutkovej podstaty. Sťažovatel namieta, že neni zistené, či M. spáchala zločin vojenskej zrady. Z rozsudkov nižších stolíc však plynie, že tieto zistily objektivně znaky zločinu vojenskej zrady podla § 6, čís. 2, odst. 3 zákona na ochr. rep., lebo nižšie súdy vzaly za preukázané, že M. bola v styku s činitetmi cudzej zpravodajskej služby v N. za účelmi vyzvedania a vyzradenia. Poneváč sa obžalovaný o týchto stykoch dozvěděl od samej M., třeba mať za to, že sa tak o tom dozvěděl vierohodným spósobom. Námietka obžalovaného, že řeči M. nikdy nebral vážné a že jej údaje nepovažoval za spotahlivé datá, aby na ich základe učinil oznámenie, neobstojí preto, poneváč obžalovaný bol svojím služebným představeným na vyzvedačskú činnost M. upozorněný a preto nemohol mat pochybnosti o pravdivosti udaní M.
Čo do úmyslu požaduje zákon v § 12, čís. 1 zák. na ochr. rep. úmyselné opominutie oznámenia, t. j. v súdenom případe, aby si bol obžalovaný vědomý, že činnosť M. vykazuje objektivně znaky zločinu vojenskej zrady, a aby prez to nevykonal oznámenie, uložené mu ustanovením § 12 zák. na ochr. rep. Že obžalovaný cez toto vedomie úmyselne neučinil oznámenie, správné nižšie súdy dovodily, keď vzaly za dokázané, že jeho úmyslom bolo zatajit všetko, čo sa dozvěděl od M. Tento úmysel je ostatně zřejmý aj z priznania obžalovaného, že zatajil s voj mu představenému, že zná M. osobné, poneváč sa obával, že by musel doznať intimně styky s ňou a i to, čo mu sdělila o svojom styku s cudzími zpravodajskými orgánmi.
Čin obžalovaného bol kvalifikovaný aj podla § 12, čís. 2 zák. na ochr. rep. preto, že obžalovaný konal v úmysle,pachatel’a podporovať. Hladiac na námietky obžalovaného, ktorý popiera úmysel spósobiť státu škodu, třeba uviesť, že úmysel podporovať pachatela nie je totožný s úmyslom poškodiť stát, o ktorom najma hovoří § 29, čís. 1. zák. na ochr. rep. ako o jednej z podmienok, aby súd mohol uznat tiež na peňažitý trest. Preto sú aj bezvýznamné námietky obžalovaného, ktorý chce poukazom na svoj povod, svoje vlastenecké posobenie a najma na svoje zásluhy vylúčiť úmysel poškodiť štát, lebo sa mu taký úmysel nekladie za vinu. V § 12, čís. 2 zák. na ochr. rep. sa vyžaduje, aby vinník jednal, to je, aby nepřekazil alebo neoznámil podniky v § 12 cit. zák. uvedené v úmysle podporovat pachatela.
Neprekazenie alebo neoznámenie bez tejto složky podporovania zakládá len skutková podstatu zločinu § 12, čís. 1. cit. zák. K úmyselnému podporovaniu pachatela nestačí však akékolivek podporovanie pachatela, ale podporovanie musí sa stať právě onou trestnou činnosťou. ktorá zakladá skutková podstatu zločinu podla § 12 zák. na ochr. rep. spáchaného, to je opominutím překazit alebo oznámit trestné činy v § 12 zák. na ochr. rep. uvedené. Vychádzajúc z tohoto právneho hladiska třeba mať za to, že obžalovaný opominutím oznámenia úmyselne M. podporoval, lebo zistená skutočnosť, že obžalovaný opátovne upozornil M., že ju četníci fotografovali a po nej pátrajú, poneváč ju upodozrievajú z vyzvedačstva, dokazuje, že obžalovaný zamýštal poskytnúť M. podporu, aby nebola pre svoju vyzvedačskú činnost zadržaná a unikla vrchnostenskému stíhaniu, aby trestné pokračovanie bolo zmařené a ona zostala beztrestnou.

Citace:

čís. 5797. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 47-48.