NPD documents search: Váž. civ., 20 (1938)

Čís. 17085.

Člen všeobecne prospešného stavebného družstva a čakateľ rodinného domčeka, vystavaného družstvom s finančnou podporou štátu podľa § 27, odst. 1 alebo 3, zák. č. 35/1923 Sb. z. a n., povinný je až do prevedenia domčeka do jeho vlastníctva platit’ — ak v dome býva — riadne určené nájomné.
(Rozh. z 15. júna 1938, Rv III 1073/37.)
Žalujúce všeobecne prospešné stavebné družstvo domáhalo sa žalobou na žalovanou členovi družstva a čakateľovi rodinného domčeka, vystavaného s finančnou podporou štátu podľa zákona o stavebnom ruchu č. 35/1923 Sb. z. a n., zaplatenia žalobněj sumy, ktorou je žalovaný družstvu dlžen rôznymi titulmi ako člen, medzi iným na nájomné na r. 1926—1935. Žalovaný namietal najmä, že už v r. 1926 boly podmienky pre to, aby bol rodinný domček prevedený do jeho vlastnictva, preto nie je povinný, hoci v ňom býval, platiť družstvu nájomné.
Oba nižšie súdy žalobe vyhověly. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie.
Z dôvodov:
Obe strany obmedzily sa v tomto spore na právne vývody, vzťahujúce sa na oprávnenosť resp. neoprávnenosť účtovania jednotlivých položiek účtu žalujúcej strany bez toho, že by — najmä žalujúca strana — predniesly skutočnosti, týkajúce sa konkrétnej stavby domčeka, vykonanej pod zprávy ministerstva sooiálnej pečlivosti podľa zákona o stavebnom ruchu č. 35/1923 Sb. z. a n., ktoré skutečnosti môžu byť rozhodné pre riešenie tohoto sporu. S tohoto hľadiska je potrebné, aby žalujúca strana:
1. predložila stavebnú smluvu, týkajúcu sa žalovaného,
2. elaboráty vzťahujúce sa na riadne zistený stavebný náklad (§ 28 cit. zák. a § 22 vl. nar. č. 160/1923 Sb. z. a n.), na spôsob a rozsah povolenej štátnej podpory (§§ 27—30 zák. 28—39 vl. nar.), na úhradu stavebného nákladu (§§ 25—27 vl. nar.), na kolaudaciu stavby (§ 44, bod 1, vl. nar.), na konečné vymeranie podpory, na zistenie skutočného nákladu domčeka (§ 54, odst. 1, vl. nar.) a na výpočet nájomného (§ 50 vl. nar.). Dotyčne tohoto boly sice predložené výkazy, neboly však doložené schvaľovacím výmerom ministerstva sociálnej pečlivosti.
Dotyčne nájomného treba doložiť:
Keď aj žalovaný nadobudol na základe § 54 vl. nar. nároku, aby mu bol rodinný domček vystavaný s finančnou podporou podľa § 27, odst. 1, č. 1 a 3 zák. (č. 2 sa tu vôbec nespomína) po konečnom vymeraní podpory prevedený do vlastníctva — pokial možno najskôr — a ak tomu nebránia vážne dôvody, preca, hľadiac na ustanovenie § 53, odst. 1, zák., podľa ktorého stavby podporované podľa ustanovení jeho VI. a VII. hlavy sú podriadené evidenci ústrednému dozoru a rozhodovaniu ministerstva veřejných prác a ministerstva sociálnej pečlivosti a hľadiac tiež na ustanovenie § 53, odst. 1, cit. vl. nar., podľa ktorého aj domčeky môžu byť scudzené, pokiaľ nie je zaručená pôžika umorená, len so schválením ministerstva sociálnej pečlivosti, nemožno tvrdiť, že určenie nájomného v medizidobí bolo proti stanovám (§ 21) resp. proti zákonu (§ 50 vl. nar.). Nemožno tu prehliadnuť, že nájomné tu má zvláštne určenie, aby totiž stačilo na úhradu položiek, vypočítaných pod č. 1—7 § 50 vl. nař., z ktorých niektoré, a to podstatné položky by musel niesť žalovaný aj po tom, čo by mu bol domček do vlastníctva prevedený (verejné dávky, výlohy spojené s udržovaním domčeka, požiarne poistenie, anuity z pôžičky predchádzajúcej snáď pred zaručenou pôžičkou). Ak žalovaný býval v domku, který mu dosiaľ nebol do vlastníctva prevedený, možno to vykladať len tak, že súhlasí aj naďalej s nájomným, ako mu bude určené podľa stanov a zákonných predpisov a prípadne schválené ministerstvom sociálnej pečlivosti (viď rozh. Sb. n. s. č. 12 960).
Preto, ak bude možno odvolaciemu súdu zistiť z dokladov, o ktorých bola reč vyššie pod č. 2, že sú tu dané zákonné podmienky pre určenie sporného nájomného, nebude sa mocť žalovaný právom odvolávať na to, že určenie nájomného sa stalo nezákonne, hoci prevod vlastnického práva sa mohol už stať pred rokmi.
Prisvedčiť treba stanovisku žalujúcej strany, že prípadné poškodenie žalovaného zbytočným snáď prieťahom spomenutého prevodu — pokiaľ bol zavinený družstvom — muselo by byť ním výslovné uplatnené, čo sa dosiaľ nestalo. Preto touto otázkou sa netreba zaoberať.
Bolo preto treba rozsudok odvolacieho súdu rozviazať podľa § 543 Osp.

Citace:

č. 17085. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 1089-1090.