Čís. 14151.

V spore čsl. eráru proti zaručiteľovi za vývozný poplatok v smysle § 3 zákona č. 418/1920 Sb. z. a n. súd nemôže sa zaoberať otázkou vzniku, trvania a zániku nároku na tento poplatok.
(Rozh. zo 7. II. 1935, Rv III 999/33.)
Žalovaná banka prevzala za firmu Gejza Š. solidárne ručenie za zaplatenie poplatku za vývoz dreva po výšku 52500 Kč a na základe tohoto zaručenia obdržala firma od úradu pre zahraničný obchod vývozne povolenie na určité množstvo dreva. Keď firma Gejza Š. vývozný poplatok nezaplatila, domáhal sa žalujúci čsl. erár zaplatenia žalobou od žalovanej banky.
Oba nižšie súdy žalobe čiastočne vyhovely. Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol a uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia medzi iným:
Sporný poplatok vývozný, vyrubený firme Gejza Š. za hromadné vývozne povolenie zo dňa 29. septembra 1921 v smysle § 3 zákona zo dňa 24. júna 1920, č. 418 Sb. z. a n. resp. § 12 nariadenie zo dňa 13. júla 1920, č. 442 Sb. z. a n., je na každý spôsob dávkou povahy verejnoprávne], o vzniku, trvaní alebo zániku ktorej rozhohovať nie sú povolané súdy, ale zásadné príslušné administrativne úrady.
Netreba sa preto zaoberať jeho právnou povahou a v súvislosti s tým najmä otázkou, podľa ktorých predpisov bolo by treba posudzovať otázku jeho premlčania. I keby po tejto stránke podliehal predpisu § 85 zák. čl. XI:1909 v znení § 37 zák. čl. LIII:1912, boly by podľa predposledného odstavca citovaného § 85 k riešeniu otázky jeho premlčania výslovné povolané administrativne úrady.
Prekročily preto nižšie súdy obor svojej pôsobnosti, keď sa touto otázkou vôbec zaoberaly, lebo podľa 2. odst. § 234 Osp. mohly iba ustanovit lehotu na zahájenie pokračovania pred administratívnou vrchnosťou. Nehľadiac však na to, že žalovaná o lehotu týmto cieľom ani nežiadala, neboly nižšie súdy povinné takéto opatrenie učinit’ a nakoľko tedy žalovaná strana — ktorá záručným listom zo dňa 8. októbra 1921 prevzala za spomenutý vývozný poplatok plnú záruku ako ručiteľ a platiteľ — pravoplatným rozhodnutím administratívnych úradov nevykázala zánik tohoto poplatku premlčaním, musí jej námietka premlčania zostať bez povšimnutia.

Citace:

č. 14151. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 994-994.